Prekliati reportéri

Detská nevinnosť a vojnové besnenie. Tieto dve veci v žiadnom prípade nejdú dokopy. A predsa v každom konflikte trpia najmä bezbranné deti. Tak je to dnes v Sýrii či Afganistane, a tak to bolo aj pred viac ako sedemdesiatimi rokmi počas Veľkej vlasteneckej vojny v Sovietskom zväze. Kto iný by mohol spracovať túto nesmierne ťažkú tému, ak nie laureátka Nobelovej ceny za literatúru, fenomenálna Svetlana Alexijevič?

Vylúčení sú encyklopédiou toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v tejto knihe.

Píše sa rok 1947. Svet je na kolenách a práve sa začínajú rozdávať nové karty. Len pred dvoma rokmi sa skončila najväčšia katastrofa v ľudskej histórii – druhá svetová vojna – no dejiny i politika si žijú ďalej svojím vlastným životom. Svet je v troskách a otázkou dňa je, či a ako sa mu podarí vstať z popola.

Uverili. A rozhodli sa. Opustili rodinu i domov a odišli do Sýrie, aby bojovali na strane ISIS za svojho boha a za svoju vieru. Dve sestry. Ešte takmer deti.

Kto si prečíta knižku Eli, Eli, začne vnímať svet a svoje miesto v ňom úplne inak. Wojciech Tochman pred nami otvára Filipíny také, aké ich nepoznáme.

Kniha Cisár, to je na jednej strane vynikajúca reportážna sonda do hĺbky Etiópie pod neobmedzenou vládou cisára Hajle Sillaseho, a na strane druhej je to mimoriadne kvalitná próza prešpikovaná satirou a iróniou.

Martin Pollack v knihe Smrť v bunkri pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, no predovšetkým biologického otca Gerharda Basta, vysokého predstaviteľa nacistickej SS, ktorý po potlačení SNP operoval a vraždil aj na území Slovenska.

V tejto knižke stačí zameniť slovo „medveď“ za iné, napríklad Poliak, Slovák, Srb alebo Rumun, aby sme pochopili, aká bola naša cesta za slobodou a ako sme sa s ňou snažili a vlastne aj stále snažíme vyrovnať.

Kniha je hlbokým pohľadom na osobu Andersa Behringa Breivika, masového vraha, muža zúfalo túžiaceho po sláve a uznaní. Åsne Seierstad však zachádza ešte ďalej a paralelne s brutálnym činom nám poskytuje sondu do histórie niekoľkých zasiahnutých rodín, ich životov predtým a potom, teda toho čo z nich zostalo.

Dvadsať rokov po strašnom rwandskom vraždení sa Jean Hatzfeld vracia na miesta teroru. Pýta sa a rovnako pozorne počúva obe strany – tých, ktorí držali rukoväte mačiet i tých, ktorých sa dotýkali ich čepele.

„Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa.“ Joanna Connors mala tridsať rokov, keď jej neznámy muž priložil k hrdlu nôž a prinútil ju k sexu.

Vykročíte po rušnej modernej ulici veľkomesta a o pár minút ste v celkom inom svete. Rýchlo sa rozvíjajúca ekonomika na jednej a vytrácajúce sa náboženské tradície na druhej strane. Taká je súčasná India.