Vojna nemá ženskú tvár (paperback)

Svetlana Alexijevič (*1948), bieloruská novinárka a  spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a  odvahy našej doby“. V roku 1972 absolvovala žurnalistiku na Leninovej univerzite v  Minsku. Pracovala pre regionálne noviny a ako učiteľka. V roku 1976 sa stala dopisovateľkou minského literárneho časopisu Neman. Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2013 sa opäť vrátila do Minska.

Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu.

V edícii Prekliati reportéri smedoposiaľ vydali päť kníh Svetlany Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár (Absynt 2015) o osudoch žien vo Veľkej vlasteneckej vojne, Časy zo second handu. Koniec červeného človeka (Absynt 2016) o homo sovieticus, ktorý svoj sovietsky pas ešte stále uchováva ako najcennejšiu relikviu, knihu Zinkoví chlapci (Absynt 2016), desivý obraz sovietskej invázie do Afganistanu v rokoch 1979 – 1989, a knihu Černobyľská modlitba (Absynt 2017), ktorá podáva neľútostné svedectvo o najväčšej európskej jadrovej apokalypse z 26. apríla 1986. Kniha Poslední svedkovia (Absynt 2018) o detskom pohľade na vojnu je zavŕšením hrôzostrašnej pentalógie Svetlany Alexijevič, v ktorej zaznievajú tisíce zlomených hlasov.