Oleksandr Myched – Jazyk vojny

Preklad: Veronika Moscatello Goldiňáková

Strhujúca a mimoriadne osobná reportáž o tom, ako vojna zo dňa na deň dokáže zmeniť ľudské životy. Ešte včera si odkladali peniaze na novú umývačku riadu, ktosi iný oslavoval výročie svadby. Niekto si pre každý prípad zbalil evakuačný batoh. A ktosi ďalší si kúpil lístok na koncert. A potom prišiel 24. február 2022. Hneď po prvých raketových útokoch, bolo Ukrajincom jasné, že odteraz už žiadnu z týchto spomienok nemožno oddeliť od slov: „A potom sa začala invázia“.

Akými slovami popísať emócie, ktoré sprevádzajú vstup do ukrajinských ozbrojených síl? Ako sa vyrovnať s tým, že sa vám nepodarilo presvedčiť svojich rodičov, aby utiekli z Buče, a tak museli prežiť okupáciu a nepretržité ostreľovanie? Dokážete zachytiť moment, keď sa celá krajina cítila jednotná, ak jediným jazykom, ktorý používate, je jazyk vojny? A ako presvedčíte svet, že milovaná Ukrajina je viac ako prebiehajúca vojna?

Kniha Jazyk vojny je kronikou prvého roka ruskej invázie. Kniha o tom, na čo sa nedá zabudnúť ani odpustiť. O hneve, pomste, ale aj o láske k rodnej krajine. A o tom, že aj keď literatúra nespasí, dokáže zdokumentovať hrôzu, ktorá presahuje hranice ľudskej predstavivosti.

Kapka Kassabova – Hranica

Preklad: Ivana Krekáňová

Na hraniciach, kde sa stretávajú krajiny a rôzne kultúry, sa vždy diali tie najzaujímavejšie veci. Bulharská spisovateľka Kapka Kassabova vyrastala v blízkosti trojhraničia medzi Bulharskom, Tureckom a Gréckom. Dobre si preto pamätá, ako táto oblasť bola miestom, kde sa v časoch studenej vojny pohybovali vojaci, špióni i utečenci, ktorí túžili prekročiť hranicu. Tento kút sveta sa dnes už zmenil, no stále nesie zjavné stopy svojej minulosti. V knihe Hranica sa Kapka Kassabova vydáva na cestu po tejto tajomnej oblasti – stretáva miestnych ľudí – Bulharov, Turkov, Grékov, ale aj utečencov, ktorí sem prichádzajú z ďalších vojnami zdevastovaných krajín. Vo svojej osobnej reportáži oživuje krajinu, ktorú formovali dejiny – od migračných kríz, cez obdobie komunizmu, obe svetové vojny až po dedičstvo Osmanskej ríše a staroveké mýty a legendy. Spolu so strážcami hraníc, hľadačmi pokladov, podnikateľmi, botanikmi, liečiteľmi, utečencami či pašerákmi mapuje fyzické aj psychologické hranice, ktoré pretínajú dediny i hory tejto fascinujúcej oblasti. Hranica nie je len zaujímavým cestopisom, ale aj meditáciou o hraniciach medzi národmi, kultúrami, ľuďmi, a hranicami, ktoré nosíme v sebe.

Wojciech Górecki – Prípitok predkom

Preklad: Karol Chmel

Nikto nám doposiaľ neporozprával o kaukazských krajinách, ich dejinách, mýtoch a prítomnosti s takou múdrosťou a rozprávačskou eleganciou, ako legendárny poľský reportér Wojciech Górecki. Jeho kniha Prípitok za predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu i súčasnosť troch štátov v kaukazskom regióne – Azerbajdžanu, Arménska a Gruzínska. Tri krajiny, ktoré v ktorých neustále horia neurovnané spory, no nezhasína v nich ani túžba po lepšej budúcnosti, čo sa v poslednom čase týka predovšetkým Gruzínska. Górecki čerpá zo svojich početných ciest do viac i menej známych kútov tejto časti sveta a originálnym spôsobom spája historické fakty (teda pohľad profesionálneho historika), množstvo informácií zo súčasnej politiky a kultúry (teda skúsenosti z diplomatickej služby v regióne) s umeleckou reflexiou (a teda dušou spisovateľa). Na pozadí jednotlivých príbehov slávnych i anonymných hrdinov spoznávame kultúru a mentalitu obyvateľov tejto časti sveta, kde sa neustále miešajú (alebo stretávajú?) európske a ázijské vplyvy. Jednotlivé príbehy sa neustále prelínajú s dedičstvom, ktoré v regióne zanechal Sovietsky zväz, a rovnako komplikovanou súčasnosťou, v ktorej Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko každodenne bojujú o svoju vlastnú identitu.

Frank Westerman – Sedem zvierat

Preklad: Annamária Gálová Vrbová

Inšpiráciou pre knihu El Negro bol autorov zážitok z roku 1983, keď ako študent počas prázdninového putovania náhodne objavil v múzeu provinčného španielskeho mesta Banyoles vypchatého čierneho muža, ktorý od kurátorov múzea dostal jednoduché meno – El Negro. Pre Franka Westermana, študenta tropického poľnohospodárstva so zameraním na pomoc rozvojovým krajinám, sa táto miestna kuriozita, ktorej blednúcu kožu občas konzervátor múzea natieral čiernym krémom na topánky, stala zdrojom mnohých pálčivých otázok, ale aj symbolom odcudzenia európskej civilizácie od zvyšku sveta. Rozhodol sa, že sa o ňom chce dozvedieť všetko. Kto to bol. Ale kto ho vypchal a s akým zámerom? Kto ho priviezol do Európy? Predával? Vystavoval v múzeách? Prezentovali ho ako ukážku primitívneho človeka? Ako sa časom menil spôsob, akým naňho nazerali? A napokon si uvedomil, že chce vedieť aj to, čo El Negro hovorí o našom dnešku, o dedičstve kolonializmu a o tom, ako sme sa s ním vysporiadali. Frank Westerman konfrontuje svoj výskum s vlastnými skúsenosťami humanitárneho pracovníka a novinára v Peru, Sierra Leone, na Jamajke a v Južnej Afrike. Výsledkom je literárna reportáž spojená s pôsobivými úvahami o tom, ako ešte stále zaobchádzame s cudzincami, ktorých vnímame ako iných.

Ander Izagirre – Potosí

Preklad: Milan Kopecký

V 16. storočí sa zo striebornej bane Cerro Rico de Potosí v bolívijských Andách financovalo celé španielske impérium. Mesto, ktoré okolo nej vyrástlo, bolo v tom čase väčšie ako Londýn a kolonisti, ktorí ho obývali a vykorisťovali miestne obyvateľstvo, sa utápali v blahobyte. Dnes je Potosí peklom na zemi – jedným z najchudobnejších miest v Južnej Amerike, s ovzduším takým presýteným kovmi a banským prachom, že jeho obyvatelia trpia mnohými chorobami, slepnú a pomaly sa dusia. Bane v Potosí sú tak nenásytne využívané západnými korporáciami, že pohorie, v ktorom sa nachádzajú, sa postupne rozpadá. Hlavnou hrdinkou literárnej reportáže Andera Izagirre je štrnásťročná Alicia. Alicia má mladšiu sestru, ich matka sa zadlžila a často si nemôžu dovoliť kúpiť ani zemiaky, takže bez ohľadu na pravidlá dievča pracuje v baniach, aby rodina prežila. Potosí. Hora, ktorá požiera ľudí je príbehom nekonečného vykorisťovania bolívijského ľudu, najprv dobyvateľmi a kolonizátormi a teraz globálnymi korporáciami, podporovanými politikmi i cirkvou. Izagirre ukazuje, ako toto vykorisťovanie plodí anarchiu a teror. Krádeže, domáce násilie a znásilňovanie žien a detí sú v Potosí na dennom poriadku.

Artem Čech – Bod nula

Preklad: Valéria Juríčková

Bod nula je označenie miesta stretu armád a najťažších bojov. A práve tieto miesta sú centrom záujmu ukrajinského spisovateľa Artema Čecha. Sú to totiž miesta, ktoré zažil na vlastnej koži. V roku 2015 bol povolaný do armády a takmer rok strávil v zákopoch na Donbase. Po návrate do civilu napísal zbierku miniatúrnych poviedok či esejí Bod nula ako reflexiu všetkého, čo videl a zažil. Sú to úvahy o ňom samom, intelektuálovi z hlavného mesta, ktorý je zo dňa na deň vrhnutý do prostredia, ktoré by si sám nikdy nevybral. Spriatelí sa s ľuďmi z úplne iných sociálnych bublín a odrazu používa jazyk, aký dovtedy nepoznal. Výseky každodennej reality, absurdita vojny, blízkosť smrti, šialenstvo, ale aj nečakané priateľstvá a drobné radosti skladajú pestrofarebný obraz života vojaka.

Bod nula je literárna reportáž, osobné svedectvo i hlboká úvaha príslušníka facebookovej generácie, ktorý na vlastnej koži prežíva skutočnosť, že sa jeho domovina ocitla v brutálnej vojne. Introvertný mestský intelektuál sa ocitá v prvej línii, čo úplne prevracia naruby celý jeho dovtedajší život. A keď sa sporadicky vyberie späť do zázemia, jeho „najväčší údiv vzbudzujú ľudia v civilnom oblečení“.

Ryszard Kapuściński – Cesty s Herodotom

Preklad: Karol Chmel

Legendárny poľský reportér Ryszard Kapuściński bol podobne ako Herodotos trochu historikom a trochu dobrodruhom, no predovšetkým bol skutočným umelcom. Jeho kniha Cesty s Herodotom sa vymyká spomedzi jeho najslávnejších kníh literárnej reportáže ako Impérium či Eben. Je to kniha silno autobiografická. Kapuściński sa v nej vracia k svojim prvým zahraničným reportérskym cestám v 50. a 60. rokoch 20. storočia – Afrika, Čína, Irán, Idia. Po Stalinovej smrti prebiehali veľké spoločenské zmeny a Poľská tlačová agentúra z neho spravila zahraničného korešpondenta, čím definitívne určila smerovanie jeho ďalšej novinárskej kariéry. Autobiografické rozprávanie sa prelína s jeho úvahami historického, sociálneho i antropologického charakteru, ktoré podnecuje čítanie jednej knihy, ktorú v tom čase nosil všade so sebou – Herodotových Dejín. Ako vo všetkých Kapuścińského knihách, aj tu môžeme vďaka jeho svedectvu vidieť dejiny, ktoré sa tak odohrávajú priamo pred našimi očami. Čo tak veľmi fascinovalo poľského novinára na diele gréckeho „otca histórie“? Čo ich spojilo? Zvedavosť voči svetu, túžba poznať – a pochopiť – iné spoločnosti, národy či kultúry. Ryszard Kapuscinski je skvelým sprievodcom p osvete predovšetkým preto, že neponúka hotové odpovede, ale učí nás klásť múdre otázky.

Wojciech Jagielski – Vypaľovanie tráv

Preklad: Juraj Koudela

Každá zmena je sprevádzaná strachom, neistotou a odporom, ktorý pretrváva dlhé roky. Najmä ak je dôsledkom tejto zmeny strata moci a privilégií istej skupiny ľudí. Ako vyzeral koniec apartheidu v Južnej Afrike? Celá krajina sa mení, pretože systém rasovej segregácie sa pomaly vytráca. V juhoafrickom meste Venterdorp sa však jeden veľmi odhodlaný muž pokúša zachovať staré poriadky. Ústrednou postavou knihy je Eugene Terre'Blanche, radikálny búrsky politik, ktorý začal svoju kariéru koncom šesťdesiatych rokov a nakoniec sa stal známym najmä pre svoje rasistické a pravicové názory. V Jagielského rukách sa Terre'Blanche mení na postavu takmer ako z antických drám. Autor sa však neobmedzuje len na portréty potomkov Búrov. S veľkým záujmom si všíma prínos pôvodných Afričanov, najmä tých, ktorí sa začínajú domáhať svojich práv. Uznávaný poľský reportér Wojciech Jagielski vytvára v dokumentárnom románe Vypaľovanie tráv alegóriu sociálnych a politických dôsledkov revolúcie. Hoci na začiatku konca apartheidu prežívali ľudia veľké nádeje, mnohí sa napokon cítili sklamaní a podvedení praktickými dôsledkami tohto procesu na každodenný život. Táto kniha nie je bežný dokumentárny román – je to veľká literatúra.