Má to vtip Oscara Wilda, žiarivosť P. G. Woodehousa a provokatívnosť Evelyna Vaugha. Čistá radosť.

Jagielski je dokonalým rozprávačom Larinho príbehu. S obrovskou empatiou, ktorou sa vyznačuje celé jeho dielo, sa vciťuje do kože zúfalej matky a tragickej hrdinky, ktorá slepo bojuje s globálnymi a nepochopiteľnými silami. Napriek svojmu pokojnému tempu je kniha mimoriadne znepokojujúca a otvára tie najaktuálnejšie témy a otázky. Vo Všetkých Lariných vojnách Jagielski doviedol do dokonalosti poslanie a remeslo reportéra ako hovorcu sveta. Pri komornosti tohto príbehu je celkom zrejmé, že Jagielskému sa podarilo nazrieť pod podšívku sveta – a to práve v miestach, kde chcú dnes nahliadnuť všetci.

Spolu s Vydavateľstvom Absynt vám, milí slovenskí čitatelia, prinášame výber rozhovorov z mojich dvoch kníh s autormi, ktorých texty vyšli v slovenčine. Každý rozhovor sa sústreďuje na konkrétny text alebo knihu, aby sa tak dotkol podstaty reportáže. Verím, že zbierka Vesmír v kvapke vody s podtitulom Rozhovory s prekliatymi reportérmi vám pomôže odpovedať si na otázku, či takýto druh literatúry potrebujete a či po ňom chcete siahať. A rovnako verím, že vaša odpoveď bude kladná.

„Keď Truman Capote v roku 1966 publikoval svoju knihu Chladnokrvne, nazval ju prvým non-fiction románom. Čo je na nej pozoruhodné ešte aj dnes, dokonca aj na trhu presýtenom románmi? Je to predovšetkým Capoteho schopnosť spájať fakty so skutočným literárnym majstrovstvom. Kniha, ktorá vznikla z ôsmich tisícov strán poznámok, je napísaná a štruktúrovaná pevnou spisovateľskou rukou. Jej postavy pulzujú životom, reálie sú doslova hmatateľné a precízne rozprávanie čitateľa prilepí k rozvíjajúcemu sa príbehu. Jednoducho, táto kniha sa narodila z novinárstva a vyrástla z literatúry. Capote nás s dôkladnosťou detektíva oboznamuje so všetkými detailmi a nenecháva pri tom bez povšimnutia ani najmenšiu smietku príbehu.“

V deň oslobodenia Osvienčimu sa v koncentračnom tábore ešte nachádzali stovky detí. Aj dvojročná slovenská Židovka Eva Hechtová (Umlauf). Lekári jej predpovedali smrť. Prežila a dospelá sa rozhodla vydať svedectvo. Memoáre vyvolali veľký ohlas. Odporúčam vám prečítať si túto knihu, pretože mnohé príznaky vtedajšej temnej a nenávistnej doby nebezpečne pripomínajú dnešok.

Andrej Bán usporiadal svoje slovenské reportáže do textu, ktorého štruktúra pripomína najčítavejšie postmoderné romány. Opakovane, bez ohľadu na časovú súslednosť, ale funkčne, v prúde premenlivých príbehov, recykluje minulosť s prítomnosťou a vlastné reportérske postrehy s exkurziami do dávnejšej i nedávnej minulosti. Pri čítaní Andrejovej knihy som mal pocit, že tu, v lone Európy, ohmatávam krehké DNA tohto „najstaršieho“ a zároveň „najmladšieho“ národa v Európe. Túto dvojitú šróbovnicu zdedených, zdráhavo sa formujúcich, i postupne, iba nedávno nadobudnutých vlastností Slovákov. So všetkými poruchami i dozrievajúcimi potenciálmi. Knihu som zavrel s pocitom, že som dočítal príbeh veľkej rodiny, napriek tomu, že mená hlavných a vedľajších postáv sa podchvíľou menili. Prichodí nám vyčkať, ako sa ich osudy budú ďalej vyvíjať.

Jan-Werner Müller napísal štúdiu o fenoméne populizmu, v ktorej sa slovenský čitateľ rýchlo nájde. Obsahuje opis politickej situácie, pre ktorú dnes ľudia stoja na námestiach. Otázka je, či dokáže ponúknuť aj návod, ako sa z tohto stavu dostať.

Jednoduchý názov knihy 1947 na prvý pohľad naznačuje, že ide o záznam jedného roku v živote ľudstva - zrejme inšpirovaný aj knihou Georgea Orwella 1984, ktorej písaniu na škótskom ostrove Jura sa autorka takisto venuje - a vďaka precíznej príprave autorky, preštudovaniu množstva dobových materiálov i literatúry o povojnovom období, stávame sa čitateľmi mimoriadne vrstevnatého a komplexného obrazu sveta.

Artur Domosławski, autor výnimočnej a svetoznámej biografie Ryszarda Kapuścińského, sa rozhodol pokračovať v nedokončenej práci svojho hrdinu, ktorého tak dôkladne a krásne preskúmal a opísal. Tentoraz v našom mene navštívil milióny vylúčených z bežného konzumného trhu – a pre naše ponaučenie – porozprával o tých, ktorí musia žiť „z vetra a božieho milosrdenstva“, na „okraji sveta dostatku“.

Čo môže byť v takejto situácii pre človeka ešte výzvou? Podľa L. Kováča ide o to, aby sme z povrchu Zeme zmizli na úrovni. Mali by sme sa snažiť „urobiť odchod ľudského druhu z evolučnej scény vesmíru vznešeným“. Párty sa končí a slušný hosť odchádza nepovracaný.

Keď sa z cintorínov stávajú obydlia detí, živých detí, celkom prirodzene sa pýtame, odkiaľ sa mohlo vziať toľko biedy a utrpenia. A prečo sme o ňom doteraz nevedeli? Poľský reportér Wojciech Tochman sa vybral s priateľom Grzegorzom Wełnickym na filipíny - šli tam pozorovať tých, ktorí nemajú nič, absolútne nič.

Martin Pollack mapuje závratnú kariéru svojho otca, pričom jeho stopy vedú aj na Slovensko. Ako člen komanda Einsatzgruppen bojoval proti slovenským partizánom počas SNP. Jeho pôsobisko bolo v okolí Ružomberka a na Donovaloch, kde sa podieľal aj na eliminácii Židov skrývajúcich sa v horách. Okrem tejto reportážnej roviny má kniha tiež podobu úvah o podstate zla. Z textu sa na mnohých miestach vynára etický paradox definovaný už Hannah Arendtovou o banalite zla. Demonštruje ho rodina nacistov, o ktorej by sa dalo v podstate hovoriť ako rodine dobrých, pracovitých, uvedomelých, a pre správnu vec a lásku k vlasti zapálených ľudí.

Åsne Seierstad si najprv vypočula rodinu a zapísala jej verziu príbehu. Potom spravila rozhovory s priateľmi, spolužiačkami, učiteľmi a inými dospelými, s ktorými dievčatá prišli do kontaktu. Nebála sa zrekonštruovať stopu, ktorá ich priviedla k radikálnemu islamu.

Písať o Kapuścińského Cisárovi, to je ako písať o Homérovej Iliade. Po stránke faktografickej táto kniha rozpráva o etiópskom cisárovi Hajle Sillasiem a o ľuďoch slúžiacich na jeho dvore. Hovorí o tom, ako ich servilnosť, podlízavosť, strach, nenásytnosť, poddajnosť a zápas o vládcovu priazeň utkali tkanivo tyranie. Od začiatku však môžeme pochybovať: je tá kniha naozaj len o cisárovi Hajle Sillasiem? Naozaj Kapuściński rozpráva iba o Etiópii? V Maroku zakázali publikovanie Cisára, hoci Kapuścińskému nikdy nenapadlo, že odkazuje aj na tamojšieho kráľa Hasana. Popularitu vo Švajčiarsku získal okrem iného aj preto, že ľudia si všimli podobnosť s hierarchickou organizáciou vo veľkých korporáciách i iných inštitúciách. Vo Veľkej Británii zas čitatelia našli v Cisárovi analógiu s tvrdou politikou Margaret Thatcherovej.

Kniha reportáží Witolda Szabłowského na výstižnej analógii ukazuje, že naučiť sa slobode je strastiplný a komplexný proces, či už ide o zvieratá alebo o ľudí.

Strhujúca a virtuózna kniha. Je to majstrovské využitie žánru špionážneho trileru. Román Sympatizant bol ocenený Pulitzerovou cenou a je považovaný za jednu z najlepších kníh rozprávajúcich o vojne vo Vietname. Bezmenný rozprávač a hrdina tejto knihy využíva odvážny postmoderný hlas, v ktorom sa neozýva len Vladimir Nabokov či Ralph Ellison, ale aj Zápisky z podzemia Fjodora Michajloviča Dostojevského. Priznania hlavného hrdinu sú nasýtené iróniou a jeho príbeh je neskutočne tragikomický.

Nesnažím sa tu teraz napísať recenziu na túto výbornú a dôležitú knihu, dokonca na knihu, ktorá je v určitom zmysle naozaj aj krásna, ako to o nej napísala spisovateľka Dani Shapiro na jej obale. Je krásna azda preto, lebo zo znásilnenej ženy sa časom stala žena zosilnená, vyzretá osobnosť, ktorá našla samu seba, postavila sa čelom krutosti, ktorá sa jej doslova vrezala do tváre.

Górecki berie rozpoltenosť Kaukazu ako niečo prirodzené. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa región medzi Čiernym a Kaspickým morom roztrieštil na desiatky uznaných a neuznaných štátov a republík. Precestoval ich všetky, pokúsil sa ich spoznať a pochopiť... Teraz svoje poznanie posúva čitateľom.