Ak máte skúsenosť s Denníkom Anny Frankovej, alebo ak ste čítali Szpilmanovho Pianistu, či Spiegelmanov komiks Maus, Samerov denník vám opäť potvrdí, že ľudia dokážu páchať rovnaké zlo, pod rôznymi vlajkami. Samozrejme dokazujú to aj historické pramene boľševických a iných červených diktatúr.

„Denník som dočítala v slzách... zúfalo som túžila vedieť viac o osude odvážneho muža, ktorého som nikdy nestretla, a ktorého sme my všetci neuveriteľne sklamali.“

Sú knihy, ktoré sa zozačiatku javia ako žurnalistika, no na konci pochopíme, že sú samostatnou kategóriou. Taká je aj Černobyľská modlitba Svetlany Alexijevič. Je to koláž ľudských svedectiev meniaca sa na psychoanalýzu krajiny, ktorú nenájdete na žiadnej mape. Na zamorených územiach žijú Bielorusi, Ukrajinci i Rusi, ktorých životy sa po tejto katastrofe navždy zmenili. Táto kniha laureátky Nobelovej ceny zanechá spaľujúcu radiáciu priamo vo vašich hlavách.

Karl-Markus Gauss je cestovateľom v tom najlepšom zmysle slova – bez predsudkov a povier, s otvorenými očami, ale aj s otvoreným srdcom. Málokto píše o neznámej Európe, o menšinách, malých jazykoch a o ľuďoch žijúcich na perifériách s takými hlbokými vedomosťami a zároveň tak vrúcne a nežne ako on.

Deväť životov, to je zmes cestopisu, etnografickej štúdie, záznamu ústne podaných príbehov a reportáže. Je to kniha s presvedčivým a nesmierne pálčivým obsahom. Autor v nej predstavuje pozoruhodný kokteil postáv. Ich spoločným znakom je hlboká náboženská viera stojaca v ostrom kontraste k technológiám moderného sveta, chorobám, chudobe či vojne.

Vďaka knihe Planéta Kaukaz sú pre nás Čečeni, Inguši, Osetci i Abcházci ako naši starí známi, blízki, či susedia. Autorovou veľkou zásluhou je, že svojím písaním prispel k poznaniu neznámeho a cez poznanie – aj k pochopeniu a zblíženiu.

Dokumentárny triler, kde sa suverénne prelína reportérova prítomnosť s esejistickými prvkami. Svet a minulosť je zrazu blízko, švédska dokumentárna próza naberá nové rozmery.

„Dlžíme to autorovi a všetkým, ktorí zahynuli – prečítajme si jeho opis strašnej krutosti Daeša a vojnového hororu v Sýrii.“

Gaussove cesty nie sú sentimentálne; sprevádza nás priamo do zranenej duše Európy.

Úchvatné... Dalrympleových deväť presvedčivých postáv pochádza z nesmierne osobitých a nezvyčajných prostredí. Každá z nich v sebe často až bolestne zosobňuje pnutia i ideály veľkolepých indických náboženských systémov.

Kniha si zaslúži popredné miesto medzi reportážami, ktoré patria k svetovej špičke.

Nádherne napísaná kniha. Je to už niekoľko rokov, čo som odvracala oči od každej stránky, pretože čítanie bolo príliš bolestivé. Dajte mi krásnu prózu a ja vás budem nasledovať kamkoľvek.

„Mimoriadne silná ukážka odvahy a ľudskosti tvárou v tvár brutalite a ignorancii.“

Pol Potov úsmev, to nie je len skvelá reportáž, ale aj výnimočný román.