skladom
Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové
exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z
celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách
páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce
obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov.
Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti
miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k
iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna?
Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom
premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú? To sú
otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra
Wojciecha Tochmana Akoby si kameň jedla, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal
nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu,
pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá
pozostatky ľudských tiel vykopaných z masových hrobov a na základe DNA
identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o
kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy
jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva
o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti
zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a
hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.
Wojciech Tochman (*1969) – poľský novinár, reportér, spisovateľ. Spolu s Mariuszom Szczygiełom, Pawłom Smoleńským, Jackom Hugo-Baderom, Lidiou Ostałowskou a ďalšími tvoril v 90.-tych rokoch legendárnu skupinu reportérov denníka Gazeta Wyborcza. V rámci edície Prekliati reportéri prinášame jeho knihu reportáží z Bosny a Hercegoviny Akoby si kameň jedla, za ktorú bol zaradený medzi finalistov literárnej ceny NIKE a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Wojciech Tochman sa o osudy ľudí postihnutých vojnou zaujíma aj po skončení bojov a vyhladzovacích akcií. Jeho kniha Akoby si kameň jedla rozpráva aj o tom, aké ťažké a niekedy až nemožné je vyrovnať sa s dopadmi vojny.
Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.
Viac info
skladom
11,69 € s DPH
