• -10%

Akoby si kameň jedla

Tlačená verzia

Vypredané

Poštovné zdarma od 39€

s DPH 8,99 € 9,99 €
PrekladateľSlavomír Bachura
Rok vydania 2015
Počet strán 112
Jazyk Slovenčina
Väzba mäkká
ISBN 9-788097-182311

Wojciech Tochman (*1969) – poľský novinár, reportér, spisovateľ. Spolu s Mariuszom Szczygiełom, Pawłom Smoleńským, Jackom Hugo-Baderom, Lidiou Ostałowskou a ďalšími tvoril v 90.-tych rokoch legendárnu skupinu reportérov denníka Gazeta Wyborcza. V rámci edície Prekliati reportéri prinášame jeho knihu reportáží z Bosny a Hercegoviny Akoby si kameň jedla, za ktorú bol zaradený medzi finalistov literárnej ceny NIKE a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Wojciech Tochman sa o osudy ľudí postihnutých vojnou zaujíma aj po skončení bojov a vyhladzovacích akcií. Jeho kniha Akoby si kameň jedla rozpráva aj o tom, aké ťažké a niekedy až nemožné je vyrovnať sa s dopadmi vojny.

Bosna, roky deväťdesiate. Vojna, etnická nenávisť, smrť, masové exekúcie, koncentračné tábory. Desiatky reportérov a televíznych štábov z celého sveta vyrážajú na Balkán, aby mohli podať svedectvo o zverstvách páchaných v rozpadajúcej sa Juhoslávií. Z médií presakujú znepokojujúce obrazy, zaznievajú hlasy katov i obetí, slová expertov i politikov. Každá vojna sa však jedného dňa končí. Novinári odchádzajú, experti miznú v informačnom šume, pozornosť médií sa obracia k iným vojnám, k iným nešťastiam. Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú? To sú otázky, na ktoré sa pokúša priniesť odpoveď kniha poľského reportéra Wojciecha Tochmana Akoby si kameň jedla, ktorý sa o osudy ľudí žijúcich v Bosne zaujímal nielen počas vojny, ale aj po nej. V roku 1999 sa vracia na miesto činu, pozoruje pri práci antropologičku Ewu Klonowskú, ktorá zbiera a skladá pozostatky ľudských tiel vykopaných z masových hrobov a na základe DNA identifikuje obete. Rozpráva sa s tými, čo prežili a z rozprávania o kostiach, ktoré patria ich blízkym, rekonštruuje vojnové osudy jednotlivcov i celých rodín, živých aj mŕtvych. Prostým jazykom rozpráva o veciach tragických, neskutočných, strašných. Jeho svedectvo núti zamyslieť sa nad hrôzami vojny, dvojznačnosťou ľudskej prirodzenosti a hlbokou ľudskou potrebou pochovať a oplakať svojich mŕtvych.