Aj vám sa občas zdá, že žijeme v nejakej Absyntovke? Dotýka sa nás vojna. Rodí sa nový imperializmus. Ničí nás klimatická kríza. Nepredstaviteľné sa stáva normou a krehké istoty sa rozsýpajú. Otázok je veľa a odpovedí ešte viac. Len ktorá je pravdivá?
V Absynte sme začali náš jedenásty rok. A tak, ako počas uplynulého desaťročia, aj naďalej sa budeme snažiť prinášať knihy, ktoré môžu poslúžiť ako kompas v neprehľadnom a komplikovanom svete.
Nový rok sme otvorili nezvyčajne zhurta – už v januári sme pustili do sveta prvú knihu. Je ňou oceňovaná osobná reportážna kronika ukrajinského spisovateľa a dnes už aj vojaka Oleksandra Mycheda s názvom Jazyk vojny. Táto výnimočná kniha predstavuje pozoruhodnú a živú kroniku prvého roka plnoformátovej vojny Ruska proti Ukrajine, počas ktorého Myched zachytáva nielen vonkajšie udalosti, ale najmä vnútorné zmeny, napríklad svoju vlastnú premenu na vojaka. Veľmi silná a dôležitá kniha!
Zdá sa vám, že svet je už celý preskúmaný a niet viac čo objavovať? Človek menom Henry Worsley vás presvedčí o opaku. Nezvyčajný životný príbeh tohto obdivuhodného polárnika spracoval nám všetkým už dobre známy americký spisovateľa a novinár David Grann. Ak ste čítali jeho knihy Vrahovia mesiaca kvetov či Posledná plavba lode Wager, môžete si byť istí, že v knihe Biela temnota vás čaká čosi viac ako len dobrá literárna reportáž. Bude to skutočné dobrodružstvo!
Henry Worsley najprv s priateľmi zopakoval cestu Ernesta Shackletona na Južný pól, aby sa v roku 2015 podujal na nemožné – prejsť celkom osamote naprieč celou Antarktídou. To znamená neustály neľudský zápas so zúrivými živlami i s vlastnou hlavou. Ako napísal slovenský polárnik Martin Navrátil: „Biela nie je farba, ale stav mysle.“
Silný prírastok očakávame na jar aj do edície 100%, ktorá balansuje na hrane beletrie a non-fiction. A bude to kniha ovenčená Pulitzerovou cenou. Jeden deň Ábida Salámu od amerického autora Nathana Thralla nás zavedie do Jeruzalema, aby sme na koži hlavného hrdinu Ábida skúsili precítiť, čo to znamená byť Palestínčanom v súčasnom Izraeli. Nevinný školský výlet jeho syna do zábavného parku sa skončí tragicky, keď sa autobus zapletie do nehody. Ábid sa vzápätí vydáva na cestu, aby zistil, čo sa stalo s jeho synom. Prechádza si pritom priam kafkovským labyrintom fyzických, emocionálnych i byrokratických prekážok. Ábidova odysea je popretkávaná príbehmi židovských a palestínskych postáv, ktorých životy i minulosť sa nečakane prelínajú práve v deň nehody autobusu.
Cigary, salsa, rum. Ale tiež potravinová kríza a revolúcia, ktorá žije už len v sadrových kulisách a v hlavách ľudí opantaných propagandou. Slovenská novinárka Kristína Böhmer nás vo svojej debutovej knihe Na dne mora pozýva na Kubu. Nebude to však sterilná dovolenka v prímorskom letovisku, ale dobrodružná cesta naprieč ostrovom i jeho dejinami.
Kristína Böhmer vo svojej knihe mapuje vlastnú cestu po Kube poznačenej pandémiou covidu a najmasovejšími protestami proti kubánskemu režimu, ktorú prelína obrazmi z dejín Kuby od jej kolonizácie až po revolúciu Fidela Castra. Kniha Na dne mora vám tak poslúži aj ako dobrý bedeker, ktorý, na rozdiel od iných turistických publikácií, netají, že ostrov na tom naozaj nie je veľmi dobre.
Wojciech Górecki nás pred pár rokmi zobral na výlet po planéte zvanej Kaukaz. V tejto ceste budeme s autorom pokračovať už túto jar. Jeho kniha Prípitok na predkov ponúka fascinujúci pohľad na históriu a súčasnosť troch krajín v oblasti Kaukazu – Azerbajdžanu, Gruzínska a Arménska. Górecki originálnym spôsobom kombinuje historické fakty s informáciami o súčasnej politickej situácii i dlhej kultúrnej tradícii. Na pozadí individuálnych príbehov slávnych i celkom anonymných hrdinov predstavuje čitateľovi kultúru a mentalitu obyvateľov tejto časti sveta, kde sa neustále miešajú európske aj ázijské vplyvy, až je vlastne ťažké určiť, ku ktorému kontinentu táto oblasť v skutočnosti patrí. Obísť sa nedá ani pečať, akú v tomto regiónezanechal Sovietsky zväz. A taktiež súčasné Rusko.
Viete že veľká časť Spiša vrátane Starej Ľubovne či Spišskej Novej Vsi bola viac ako tristo rokov pod poľskou správou? Viete, ako dopadli spory o hranice v tomto regióne po prvej svetovej vojne? A ako sme sa s Poliakmi navzájom obsadzovali pred tou druhou a počas nej? Aj o tom sa dozviete vo výbornej literárnej reportáži poľskej novinárky Ludwiky Włodek s názvom Štyri vlajky, jedna adresa. Spiš je región historicky rozkročený medzi rôznymi kultúrami, jazykmi i národnosťami. V knihe Ludwiky Włodek sa stáva symbolom strednej Európy. Osudy jeho obyvateľov – Nemcov (zvaných na Spiši Zipseri), Slovákov, Maďarov, Poliakov, Židov či Rómov – odrážajú veľké dejinné zlomy: od obdobia Uhorska, cez habsburskú monarchiu, svetové vojny, zmeny hraníc až po povojnový vývoj. Je to kniha o pamäti miesta, o hľadaní identity a o tom, ako sa veľké dejiny Spiša za posledných päť storočí zapisovali do každodenného života ľudí, ktorí tu žili.
Kompas nie je zázračný prístroj, ktorý by nás previedol tými najjednoduchšími cestami. Kompas nám pomôže v orientácii, cestu si však už musíme nájsť sami. Keď sme v úvode tohto blogu hovorili o absyntovke ako o kompase, mali sme na mysli práve toto. Už viac ako desať rokov vydávame knihy, ktoré nedávajú ľahké a jednoznačné odpovede. No celkom určite nám môžu pomôcť nájsť správny smer. Niekoľko dobrých kompasov nás čaká aj tento rok. Zostaňte s nami!
