Katalóg

Desať silných tém, desať výnimočných esejí. Zmysel života i smrti, životné prostredie, súčasná politika, informatizácia spoločnosti, neriešené sociálne rozdiely. Takých bolo prvých desať titulov edícii Skica.

Píše sa rok 1947. Svet je na kolenách a práve sa začínajú rozdávať nové karty. Len pred dvoma rokmi sa skončila najväčšia katastrofa v ľudskej histórii – druhá svetová vojna – no dejiny i politika si žijú ďalej svojím vlastným životom. Svet je v troskách a otázkou dňa je, či a ako sa mu podarí vstať z popola.

Násilí a bezpráví, které zažíváme, vracíme jiným. Tak jednoduché to je. Tak strašné. Kanadské internátní školy, kam byly umisťovány proti vůli rodičů děti původních obyvatel, byly zlo.

Proč číst další knihu o holokaustu? Protože vypráví o současnosti. O tom, že rádi věříme iluzím. O rodičovské lásce. O osamělosti a boji s pocitem ukřivděnosti. Tahle reportáž by neměla ve vaší knihovně chybět – tím spíše, že jste tu knihovnu pravděpodobně koupili v IKEA.

Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Åsbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.

​Afganistan? To je džihád, šaría, ópium a divoké konope. Áno, také sú stereotypy. Lenže predstavte si, napríklad, islamskú feministku. Nemožné? Vôbec nie. Aj taká je jedna z mnohých tvárí Afganistanu, ktorý sme dôverne spoznali vďaka skvelej nórskej reportérke Åsne Seierstad. Vo svojej najnovšej knihe sa opäť vracia na miesto činu a skúma, čo sa s krajinou stalo po odchode Američanov.

​Afghánistán? To je džihád, šaría, opium a divoké konopí. Ano, takové jsou stereotypy. A teď si představte například islámskou feministku. Že je to nemožné? Vůbec ne. I taková je jedna z mnohých tváří Afghánistánu, který jsme důvěrně poznali díky skvělé norské reportérce Åsne Seierstad. Ve své nejnovější knize se znovu vrací na místo činu a zkoumá, co se s touto zemí stalo po odchodu Američanů.

Kniha Ahoj, vlky! je plná slovných hier, radosti z jazyka, nehy a múdrosti. Dorota Kassjanowicz v tomto dobrodružnom príbehu dokazuje, akú obrovskú silu má detská fantázia a ako pomáha deťom prekonávať chvíle, ktoré považujú vo svojom živote za náročné. Nie nadarmo získala táto kniha v roku 2014 poľské ocenenie IBBY za najlepšiu detskú knihu a v roku 2015 bola zaradená do prestížneho katalógu White Ravens, v ktorom sa každoročne objavujú výnimočné knihy z celého sveta.

Witold Szabłowski nám ponúka osudy piatich diktatúr, ale zároveň aj jedinečné osobné príbehy kuchárov, ktorí sa dostali celkom blízko tým najhrôzostrašnejším vládcom sveta – priamo do ich kuchýň.

​Kniha Ako sa zbaviť plastov je praktický sprievodca plný dôležitých a dobrých rád, v ktorom spolu s autorom postupujeme krok za krokom nielen k lepšiemu pocitu, ale aj k záchrane našej planéty.

Čo sa deje v krajine, ktorou štyri roky zmietala vojna? Ako sa so stratou blízkych vyrovnávajú tí, čo prežili? Čo cítia a o čom premýšľajú? Kde hľadajú svojich mŕtvych? A ako ich nachádzajú?

Utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku devätnásteho storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov.

V USA ju nazývali „černoškou“, a keď sa vrátila domov do Nigérie, dostala meno „Amerikánka“. Kým teda vlastne je? A kde je jej skutočné miesto? Amerikánka je príbehom ich veľkej lásky, no je aj presnou analýzou zásadných otázok týkajúcich sa rasizmu, identity, diskriminácie, predsudkov i stereotypov.

Život bez peněz a majetku. Bez náboženství a politiky. V komunitě, která všechno sdílí. Katarzyna Boni se rozhodla na vlastní kůži zjistit, jak se v indickém utopickém městě Auroville po padesáti letech od jeho založení žije.

​Prezývali ju aj „Baba z lesa“. Dlhé roky žila na samote neďaleko vodnej nádrže Ružín. Pre mnohých neuchopiteľná bytosť. Pre Lenu Jakubčákovú priateľka i prameň bezhraničnej fascinácie. Jedinečný fotografický projekt Baba z lesa v sebe kombinuje intímny časozberný dokument s dôsledným archívnym výskumom.

​Ako sa môžete čo najefektívnejšie naučiť po vietnamsky? Prečo je nemčina najväčším čudákom spomedzi všetkých jazykov? A ako spolu komunikujú Indonézania, ktorých je 265 miliónov, žijú na takmer tisícke ostrovov a hovoria sedemsto jazykmi? Pripravte sa, čaká vás Babylon – divoká jazyková cesta okolo sveta!

Když nemáte na výběr, musíte zkusit i nemožné – dostat se přes Mexiko do Spojených států. Třeba budete mít štěstí a cestou vás jen okradou, ale nezabijí. Nebo neznásilní. Doma není na co čekat.

Biela je farbou tohto kraja. Nemenná, neustála biela. Obloha, zem i voda sú biele. Biely je aj dych, ktorý vám tu stúpa od úst. Špicbergy, najsevernejšie ľudské sídlo na svete, ktoré z človeka dokáže vydestilovať jeho najhlbšiu podstatu.

Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru 2015 Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.

Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru 2015 Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.

Monumentálna kniha o černobyľskej jadrovej katastrofe. Príbeh explózie, ktorá zmenila svet a oči celej planéty upriamila na jedno dovtedy celkom bezvýznamné miesto.

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody 20. storočia. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Boli ste už na konci sveta? Fajn. Andrzej Stasiuk vás zoberie ešte ďalej. Vydajte sa na cestu po zabudnutých kútoch Európy; do ospalých maďarských dediniek, kde sa dávno zastavil čas, alebo do delty Dunaja, odkiaľ sa dá už iba vrátiť späť. V Stasiukových rukách totiž naberá slovo „cesta“ celkom nové významy.