Katalóg

Pokračovanie obľúbenej knihy Sedliačky. Dve knihy Joanny Kuciel-Frydryszak Sedliačky a Slúžky pre všetko sú ako dve sestry z tej istej rodiny – jedna zostala na dedine, kde ju čakala drina, násilie a kolobeh pôrodov; druhá odišla do mesta, no nežila tam ľahší život. Osudy sestier boli rôzne, ale v čomsi aj podobné. A jedna i druhá pokojne mohli byť aj našimi starými mamami.

Poznáme desiatky rôznych spôsobov, akými sa káva praží a pripravuje, čo však vieme o jej príbehu? Slovinský antropológ Božidar Jezernik nám vo svojej knihe Káva porozpráva, akú cestu prešiel čierny nápoj od zadymených kaviarní na Blízkom východe až po dnešné globálne kaviarenské reťazce.

Tento príbeh sa začína odpočítavaním: 5, 4, 3, 2, 1... Dvanásteho apríla 1961 z kazašskej stepi štartuje JurijGagarin a ako prvý človek sa pozrie na Zem z perspektívy hviezd. Sovietsky zväz je v tom čase na vrchole svojich síl, obrovský a sebavedomý.

​Trpí Rusko spíše masochismem, mesiášským komplexem nebo posttraumatickým syndromem? Kuba Benedyczakse pasoval do role psychiatra, který si nebere servítky. Vyléčit ale potřebuje i část Evropy: z fascinace impériem a jeho širokou duší.

Joanna Kuciel-Frydryszak nám v  knihe Sedliačky ponúka dojemný a  mimoriadne silný portrét žien, ktoré s  ohnutými chrbtami niesli na pleciach celú krajinu. Sú to naše babky a  prababky...

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom.

Máte radi, keď sú veci presne naplánované, alebo skôr improvizujete? Držíte prst na pulze doby, alebo veci radšej riešite s odstupom a chladnou hlavou? Absyntáci a absyntáčky sú pestrá rodina rozmanitých ľudí. A to nás veľmi teší. Každý a každá z nich si píše svoj vlastný príbeh, svoju vlastnú absyntovku.

​Cigary, salsa a rum. Ale tiež potravinová kríza, bieda a  všadeprítomná ozvena revolúcie, ktorá v  skutočnosti žije už len v sadrových kulisách a  v  hlavách ľudí opantaných propagandou. Bienvednido a  Cuba! Vitajte na Kube!

Hovorili im všelijako. Napríklad nosiči. Miestni horolezci, ktorí sprevádzali prvé západné expedície v najvyšších horách sveta. Mnohí pri tom obetovali svoje životy. Omrznuté ruky. Nohy. Poškodený zrak. Dejiny himalájskeho horolezectva dlho oslavovali tých, ktorí stáli na vrchole. Táto kniha rozpráva príbehy ľudí, bez ktorých by sa tam nikdy nedostali.

Ryszard Kapuściński napísal, že dobrý reportér vidí v kvapke vody celý vesmír. Každý detail je teda dôležitý. Všetko stojí za zapísanie. A práve preto sme pre vás pripravili Prekliaty zápysník.

Kniha Impérium je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989 - 1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci.

Utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku devätnásteho storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov.

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody 20. storočia. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Píše sa rok 1947. Svet je na kolenách a práve sa začínajú rozdávať nové karty. Len pred dvoma rokmi sa skončila najväčšia katastrofa v ľudskej histórii – druhá svetová vojna – no dejiny i politika si žijú ďalej svojím vlastným životom. Svet je v troskách a otázkou dňa je, či a ako sa mu podarí vstať z popola.

Kto je zodpovedný za túto vojnu? pýta sa ruský novinár Michail Zygar. A odpovedá: my všetci! Spisovatelia, historici i obyčajní Rusi a Rusky. Autor bestselleru Všetci mocní Kremľa, sa vo svojej najnovšej knihe zamýšľa nad koreňmi ruskej nenávisti voči Ukrajine, z ktorej vyvrela najhoršia vojna tohto storočia.

Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika!

Detská nevinnosť a vojnové besnenie. Tieto dve veci v žiadnom prípade nejdú dokopy. A predsa v každom konflikte trpia najmä bezbranné deti. Tak je to dnes v Sýrii či Afganistane, a tak to bolo aj pred viac ako sedemdesiatimi rokmi počas Veľkej vlasteneckej vojny v Sovietskom zväze. Kto iný by mohol spracovať túto nesmierne ťažkú tému, ak nie laureátka Nobelovej ceny za literatúru, fenomenálna Svetlana Alexijevič?

Nie je nič ťažšie, ako vybrať správnu knihu pre svojich najbližších. Túto si už kúpil? Túto už čítala? Naše darčekové poukazy vyriešia všetky knižné dilemy za vás.

Chytáte sa do Chorvátska? Veď viete, to je tam, pri slovenskom mori. Áno? Tak si rozhodne nezabudnite pribaliť túto knižku! Spoznáte v nej nielen rôzne mestá a ich špecifiká, ale aj chorvátske vojny a chorvátske traumy. Fjaka je povinné čítanie k moru i do vnútrozemia.

Pohľad Åsne Seierstad na bežný život a každodennosť afganskej rodiny je unikátnym svedectvom o spôsobe života, ktorý je pre Európanov takmer nepredstaviteľný. V centre pozornosti stojí hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi.

Príbeh Chistophera Knighta, ktorý krátko po svojich dvadsiatych narodeninách zaparkoval svoje auto hlboko v lese a na štvrť storočia sa stratil z civilizácie. ​Čo ho k tomu viedlo? Prečo sa chcel stať „nikým“? A ako ho dlhé roky prežité v lese zmenili?

Proč číst další knihu o holokaustu? Protože vypráví o současnosti. O tom, že rádi věříme iluzím. O rodičovské lásce. O osamělosti a boji s pocitem ukřivděnosti. Tahle reportáž by neměla ve vaší knihovně chybět – tím spíše, že jste tu knihovnu pravděpodobně koupili v IKEA.

Čo je to sloboda? Ľahká otázka, však? Ale odpoveď taká jednoduchá nie je. Lea Ypi sa ju rozhodla pohľadať vo svojom detstve a dospievaní, keď sa v jej rodnom Albánsku rúcal totalitný režim a krajina sa vydávala na cestu k slobode. Do Albánska zaviali nové vône, ale aj zmätok a nepoznaná neistota.