Čítajme knihy s pamäťou

Čítajme knihy s pamäťou

Možno by medzinárodných dní pamiatky obetí holokaustu malo byť 365 v priebehu roka. A aj to by bolo málo... Možnože by každá jedna obeť vražedného nacistického režimu mala mať svoj vlastný pamätný deň...

Valné zhromaždenie OSN za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu určilo 27. január. Stalo sa tak v roku 2005 pri príležitosti šesťdesiateho výročia oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Tento rok sme v tento pamätný deň spojili sily s neziskovou organizáciou Post Bellum a rozhodli sme sa upozorniť na zopár silných príbehov zachytávajúcich hrôzy holokaustu a druhej svetovej vojny.

V portfóliu Vydavateľstva Absynt nájdeme hneď niekoľko kníh, ktoré nezabúdajú...

Mozaika príbehov zo Slovenského štátu, alebo čo všetko sa dialo ešte predtým, ako nacisti nahnali ľudí do dobytčích vagónov a následne do plynových komôr. Stupňujúca sa úzkosť ľudí, rastúca neistota, beznádej. Aj o tom sú dokumentárne poviedky z knižky Slovutný pán prezident americkej historičky Madeline Vadkerty. Sú to príbehy obyčajných ľudí, na ktorých temná ruka holokaustu siahla v ich domovoch, v ich posteliach, v ich zamestnaniach. Poslednou nádejou pre nich bolo napísať list s prosbou o záchranu kňazovi a prezidentovi Jozefovi Tisovi. A čo na to on?

Postupný a nenápadný nástup fašizmu môžeme sledovať aj na siluete Liptovského Svätého Mikuláša v autobiografickom románe Moruša slovensko-dánskej spisovateľky Iboje Wandall-Holm. Jej kniha je nádherná báseň v próze – o tom najhoršom, čo si pre ľudstvo pripravilo dvadsiate storočie. Mala len devätnásť rokov, keď sa začalo celé jej nechcené kruté „dobrodružstvo“ – útek, ukrývanie, zatknutie, Auschwitz... Sugestívny príbeh o nekonečnej vôli žiť, ktorý by mal byť povinným čítaním.

Eva Umlauf sa narodila päť dní pred Vianocami v roku 1942 – v koncentračnom tábore Nováky. Mala iba dva roky, keď sa ocitla na rampe tábora Auschwitz a len o rok viac, keď začala žiť nový život v Trenčíne. Nezvyčajné svedectvo o svojom živote nám ponúka vo svojej knižke Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Rozpráva nám v ňom o narodení uprostred pekla, ale aj o tom, ako sa s týmto dedičstvom celý svoj život pokúšala vyrovnať. Pokožka človeka prejde za dlhé roky mnohými zmenami. No číslo na predlaktí zostáva také isté.

Poľský novinár Kazimierz Moczarski bol počas druhej svetovej vojny aktívny v protifašistickom odboji, no po jej skončení sa ocitol za mrežami. Nebola to hra osudu, ale cynický zámer novej vlády, že mu do cely podstrčili práve generála SS Jürgena Stroopa. Dvaja muži na niekoľkých metroch štvorcových. To je vlastne takmer šachová partia. Jeden bol strojcom potlačenia povstania vo varšavskom gete a na rukách mal krv tisícok obetí, druhý sa na toho prvého pokúšal ešte počas vojny spáchať atentát. Rozhovory s katom prinášajú mimoriadne svedectvo o myšlienkovom svete človeka, ktorý zostal zarytým nacistom aj dlho po porážke hitlerovského Nemecka.

Legendárna poľská reportérka Hanna Krall napísala niekoľko silných a sugestívnych kníh zakorenených v bolestivej téme holokaustu. Knižka Srdcový král patrí medzi tie najznámejšie. Príbeh Izoldy Regensbergovej, ktorá sa vydá na strastiplnú púť po Európe, aby z koncentračného tábora v Mauthausene zachránila svojho milovaného muža. Krehká dráma na pozadí veľkých dejín vás donúti uveriť v zázraky.

Orgia maďarského spisovateľa Gábora Zoltána je šialená kniha! Nie je to však žiaden výmysel, žiaden surrealizmus, naozaj nie. Je to len snaha verne zachytiť „bežné“ dni v Budapešti po tom, ako sa moci v Maďarsku ujal košický rodák Ferenc Szálasi a jeho Šípové kríže. Boli to obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi, ktorí v rámci svojej pracovnej doby znásilňovali, bili, týrali a vraždili svojich židovských spoluobčanov. A na konci zostáva ticho – a opustené topánky na brehu mrazivých vôd Dunaja.

Holokaust to nie sú len obete. Sú to aj kati. A aj potomkovia katov, s ktorými vznikajú tisíce nezodpovedaných otázok. Ako mohli? Prečo súhlasili? Museli? Alebo chceli?

Na príbehu mladého židovského chlapca Otta Ullmanna, ktorý sa šťastne zachráni vďaka úteku do Švédska, sa Elisabeth Åsbrink snaží dopátrať celej pravdy – o sebe, o svojej krajine i o jej ikonickej značke IKEA, ktorej zakladateľ Ingvar Kamprad podporoval švédskych fašistov, hoci jeho najlepší priateľ bol Žid. Dokumentárny román A vo Viedenskom lese stále stoja stromy presahuje hlboko do súčasnosti a ukazuje nám okrem iného aj to, že v obehu sú ešte stále aj peniaze, ktoré boli ukradnuté zavraždeným Židom.

Druhej svetovej vojny sa priamo dotýka aj ďalšia kniha Elisabeth Åsbrink s jednoduchým názvom 1947. Táto fascinujúca freska jedného povojnového roka zachytáva svet, ktorý sa zdvíha z kolien a zdá sa, že budúcnosť ešte môže byť pekná.

„Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS. A odpoveď sa snaží nájsť aj na úpätiach Nízkych Tatier, kde ku koncu vojny jeho otec operoval so svojou jednotkou. Ich úloha bola jednoznačná – vraždiť. Humanista, ktorý celý svoj život bojoval proti všetkým prejavom neznášanlivosti, sa v knihe Smrť v bunkri pokúša vyrovnať s minulosťou, ktorá je mu najbližšia.

Švajčiarsky novinár Sacha Batthyany sa vo svojej knihe Čo to má spoločné so mnou? usiluje rozpliesť záhadu masovej vraždy z konca druhej svetovej vojny, v ktorej mala prsty jeho prateta, grófka Margit Batthyány. Pri svojom pátraní putuje po strednej Európe a pokúša sa nahliadnuť aj do svojho podvedomia. Zostali tam stopy tejto vraždy? Jeho kniha však rozpráva najmä o nás, súčasných Stredoeurópanoch, a o pocitoch viny a spoluzodpovednosti za zločiny minulosti. Dejiny sú neustále prítomné.

V spolupráci s neziskovou organizáciou Post Bellum vám pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu prinášame výber z kníh, ktoré nezabúdajú.

Každá je iná. Každá bolí iným spôsobom.