Slovutný pán prezident

Posledné, čo po nich zostalo, sú často len zúfalé listy. Písali svojej jedinej nádeji. Prezidentovi štátu, ktorý ich postupne obral o všetky práva a nakoniec poslal na smrť. Ani dnes „to nie je iba súhrn mŕtvych písmen“, ako písala Jozefovi Tisovi jedna mladá žena. K príbehom z listov, v ktorých ľudia kládli na papier celú svoju existenciu, dodala Madeline Vadkerty ich ďalšie pokračovanie. Vo svojom výskume pátrala po tom, čo sa stalo s ľuďmi, ktorí písali Jozefovi Tisovi, zrekonštruovala ich osudy a to, čím si museli prejsť.

Madeline Vadkerty posunula naše vnímanie a poznávanie procesu holokaustu do novej, u nás dodnes takmer neznámej roviny. Výsledky jej práce patria do kategórie tzv. malých dejín. To znamená, že sa nevenuje problematike holokaustu na Slovensku len v jeho „horných poschodiach“, teda na úrovni oficiálnej vládnej politiky, ale sleduje individuálne osudy a pohnútky jednotlivcov, ktorí sa listami obracali na prezidenta Jozefa Tisa, aby ich oslobodil, teda, aby im udelil výnimku spod krutých dôsledkov protižidovského zákonodarstva.

Je obrovskou zásluhou Madeline Vadkerty, že sa sedemdesiatpäť rokov po vojne dozvedáme príbehy, ktoré by, nebyť jej bádania, ostali skryté v archívoch. Nie, to nie je iba minulosť. Takí istí ľudia ako vtedy – prenasledovaní Židia, bezcitní gardisti, vystrašení susedia, statoční záchrancovia, kolaboranti aj bojovníci za slobodu – žijú aj dnes. Tu a teraz. Medzi nami. Sme nimi my sami.