Ryszard Kapuściński
Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, najmä reportáži. Je považovaný za otca poľskej reportážnej školy.
Publikoval v mnohých poľských novinách a časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i v zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963; Keby celá Afrika, 1969; Kristus s puškou na pleci, 1975; Ďalší deň života, 1976). Kniha Eben (1998, Absynt, 2016) je skvelým úvodom do "problematiky" Afriky zmietajúcej sa v koloniálnych a postkoloniálnych časoch.
Svetový ohlas si však získala najmä Futbalová vojna (1978), v ktorej sugestívnym spôsobom opísal udalosti i pozadie vojny medzi Salvádorom a Hondurasom v roku 1969. V knihe Cisár (1978) sa zase veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Haile Sellassieho. V ďalšom diele Šachinšach (1982, Absynt, 2016) sleduje pád režimu iránskeho šacha Rezu Pahlavího a nastolenie fundamentalistickej vlády ajatolláha Chomeíniho.
Kapuściński mal neobyčajný inštinkt, vďaka ktorému sa vždy ocitol v tom kúte sveta, kde sa dialo niečo historicky významné a pre svetový vývin príznačné. Preto neprekvapuje, že ho púta Afrika a jej dekolonizačné úsilia i problémy, ktoré s tým súvisia. Musel si všimnúť Latinskú Ameriku v čase veľkého revolučného kvasu, lomcujúceho týmto kontinentom. A nemohol, samozrejme, obísť ani pád poslednej koloniálnej ríše na zemeguli – Sovietskeho zväzu, ktorý opísal v knihe Impérium (1993, Absynt, 2015).
Ryszard Kapuściński v knihe Šachinšach s chirurgickou presnosťou popisuje, ako samoľúbosť iránskeho vládcu doviedla Irán krok za krokom až k revolúcii. Kapuściński popisuje mechanizmy a fungovanie nielen tejto revolúcie, ale využíva aj skúsenosti z iných nepokojných krajín.
Viac info
Šachinšach
dočasne vypredané
- -10%
9,89 € s DPH
