Časy zo second handu

Svetlana Alexijevič (*1948), bieloruská novinárka a  spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a  odvahy našej doby“.
V  roku 1972 vyštudovala žurnalistiku na Leninovej univerzite v  Minsku. Pracovala pre regionálne noviny a ako učiteľka. V roku 1976 sa stala dopisovateľkou minského literárneho časopisu Neman. Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2013 sa opäť vrátila do Minska.
Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu. Je držiteľkou mnohých ocenení, medzi inými Peace Prize of the German Book Trade, Prix Médicis essai, Leipziger Book Prize on European Understanding, Andrei Sinyavsky Prize, Kurt Tucholsky Prize for the „Courage and Dignity in Writing“ (the Swedish PEN), literárne ocenenie Angelus, a je dvojnásobná držiteľka Ceny Ryszarda Kapuścińského za literárnu reportáž.
Z ďalšej tvorby Svetlany Alexijevič je nutné spomenúť: Poslední svedkovia (1985), kniha o osudoch detí počas druhej svetovej vojny, Zinkoví chlapci (1989), desivý obraz sovietskej invázie do Afganistanu, Očarení smrťou (1993), výpoveď o samovrahoch po rozpade Sovietskeho zväzu, Černobyľská modlitba (1997), neľútostná pravda o jadrovej apokalypse, a Časy zo second handu. Koniec červeného človeka (2013), kniha o homo sovieticus, ktorý svoj sovietsky pas ešte stále uchováva ako najcennejšiu relikviu.