Tešíme sa, keď o nás píšu... (IV.)

Tešíme sa, keď o nás píšu... (IV.)

Za pár mesiacov sa nám opäť nazbieralo niekoľko skvelých recenzií na naše „absyntovky“. Pripravili sme si pre vás malý výber – možno vás oslovia a pomôžu vám pri vašom dovolenkovom knižnom výbere. V letnej sezóne 2017 sú vraj opäť v móde silné a múdre knihy.

11. mája prišiel na Slovensko švédsky spisovateľ a reportér Peter Fröberg Idling, aby predstavil svoju knihu Pol Potov úsmev. Besedu v bratislavskom Martinuse moderoval Samo Marec, no ešte pár dní predtým na knihu napísal recenziu. Boli v nej aj tieto múdre vety: „Kniha Petra Fröberga Idlinga Pol Potov úsmev je práve preto taká vzácna. Chýbajúce fakty dopĺňa, nahrádza ich ústnym svedectvom a z neho potom nevyhnutne vyplýva poznanie, ku ktorému na konci knihy dospieva aj autor.“

S autorom Petrom Fröbergom Idlingom sa stretla aj Marína Gálisová, ktorá o knihe napísala pre časopis .týdeň: „Z obálky Pol Potovho úsmevu nás pri káve nepozoruje Pol Pot, ale lebky jeho obetí. A zrazu je jasné, že kniha nie je o vzdialenej realite. Pol Pot je mnohým, či na Východe, alebo na Západe, príliš blízky, hoci o ňom možno sotva vedia. Je veľa ľudí schopných obhajovať zverstvá, ak sa odohrávajú pri presadzovaní ideológie, ktorú oni pokladajú za nadradenú. Nie je to nič nové, ale ani nič staré. Je to zlo v nás.“

Nezabúdame ani na Černobyľskú modlitbu nobelistky Svetlany Alexijevič. Ľubomír Jaško napísal recenziu pre portál aktuality.sk: „Alexijevičovej „slovenská tetralógia“ sa Černobyľskou modlitbou skompletizovala.

Nevymýšľa nové literárne metódy. Žiaľ, rovnaká zostáva aj hlavná línia utrpenia – individuálne ľudské osudy boli obetované na oltári veľkých cieľov. K slovu sa znovu dostávajú ľudia ponížení, oklamaní a zneužití. Na rozdiel od tradičných vojen sa mení forma zranenia.“

No a na záver sú tu traja páni, ktorý sa začítali do Samerových Denníkov z Rakky, silnej knihy, ktorú sme vydali mimo edície.

Samo Marec na svojom blogu píše: „Denníky z Raky neanalyzujú, kto je v Sýrii za čo vinný, kto je lepší alebo horší a ako situáciu vyriešiť. Geopolitika autora nezaujíma, rozpráva len svoj príbeh, hovorí o sebe, svojej rodine a priateľoch. Hovorí o tom, čo sa v Sýrii odohráva, keď to, čo sa v Sýrii odohráva, oprostíme od ideológie.“

Anton Vydra uverejnil v časopise .týždeň krátku, ale veľmi presnú recenziu: „Samer je citlivý, až melancholický človek. Je to introvert, ktorý už niekoľko rokov sleduje, ako veľmi sa zmenilo jeho rodné mesto. Situácie, o ktorých referuje, vyrážajú dych. Ukrižovať syna, odrezať mu hlavu a nechať ho takto visieť pred matkiným domom – to je Daeš.“

A do tretice tu máme blog Jozefa Kurica, ktorý Samerove denníky veľmi presne prirovnal k inej výnimočnej knihe svetovej literatúry: „Ak máte skúsenosť s Denníkom Anny Frankovej, alebo ak ste čítali Szpilmanovho Pianistu, či Spiegelmanov komiks Maus, Samerov denník vám opäť potvrdí, že ľudia dokážu páchať rovnaké zlo, pod rôznymi vlajkami. Samozrejme dokazujú to aj historické pramene boľševických a iných červených diktatúr.“

Ďakujeme všetkým, ktorí nás čítajú i všetkým, ktorí o nás píšu! V najbližšom čase nás čaká množstvo mimoriadne silných kníh a veríme, že si tiež nájdu svojich recenzentov.