The Guardian nazval autobiografický román Binyavangu Wainainu Raz o tomto mieste napíšem „subsaharským portrétom mladého umelca“ (s odkazom na Jamesa Joycea). Prečo nie? Barličky, pomocné prirovnania – vždy sa zídu a môžu pomôcť. Jedným dychom však treba dodať, že Wainaina je nenapodobiteľný, svoj vlastný, wainainovský. A jeho román je ako malý zázrak.
Binyavanga Wainaina sa narodil v kenskom meste Nakuru. A niekde v tomto bode sa začína aj jeho kniha Raz o tomto mieste napíšem. Nazvať túto knihu prostými memoármi, to by sme jej strašne ublížili.
Lebo: prečo čítať o cudzích životoch, nie?
V prípade Wainainu je odpoveď jasná – pretože kniha je farebná a neuveriteľne hravá, skrátka, číra radosť z čítania.
A nielen to!
Je aj veselou a útrpnou, radostnou i strastiplnou cestou kenského chlapca k literárnej kariére. A tá bola aj takáto: „Posledných pár týždňov som strávil tým, že som brúsil poviedku na Caineovu cenu za africkú literárnu tvorbu. Je o mladom dievčati (dievčatko, gender!), ktoré spochybňuje svet a matkine hodnoty (empowerment). Dolujem všetky africké sexy motívy, ktoré mi prídu na rozum. Caineova cena z Anglicka má hodnotu pätnásťtisíc dolárov, získate však aj agenta, slávu a k tomu veľa zákaziek.“
A nielen to!
Kniha Raz o tomto mieste napíšem je aj vynikajúcim dokumentom o postkoloniálnej Afrike na prelome 20. a 21. storočia – Wainaina s presnosťou reportéra popisuje spoločenské a sociálne pomery i problémy, s ktorými sa „čierny kontinent“ neustále potýka.
Toto nie je kniha „o Afrike“, táto kniha JE Afrika!
Binyavanga Wainaina v roku 2002 Caineovu cenu napokon získal (agent, sláva, zákazky...). Pätnásťtisíc dolárov však využil na založenie literárneho časopisu Kwani? (No a?), čím vytvoril priestor pre ďalších mladých afrických autorov (spoločne s Wainainom na časopise pracovala aj nigérijská prozaička Chimamanda Ngozi Adichie).
Veľký rozruch a záujem vzbudil svojou esejou s názvom Ako písať o Afrike (How To Write About Africa), ktorú publikovali desiatky svetových médií. Ironicky v nej prezentuje desiatky klišé, ktoré sa objavujú v knihách o Afričanoch a africkom kontinente, čím veľmi láskavo pranieruje našu vlastnú neschopnosť vystúpiť z bublín predsudkov.
V roku 2014 reagoval na pribúdajúce anti-homosexuálne zákony v afrických štátoch verejným vyhlásením, že je gay a publikoval poviedku s názvom Som homosexuál, mama (I am a Homosexual, Mum), ktorú označil za „stratenú kapitolu“ svojho autobiografického románu Raz o tomto mieste napíšem.
Časopis Time zaradil Binyavangu Wainainu v apríli roku 2014 medzi 100 najvplyvnejších osobností sveta.
A my ho ešte stále nepoznáme!
Je na čase to zmeniť!
(Pri tejto vete by na nás možno Binyavanga Wainaina žmurkol. Je tu však jeden problém: „Neviem dobre žmurkať. Cvičil som kúlové žmurkanie pred zrkadlom už veľakrát, ale nedokážem spoľahlivo zavrieť iba jedno oko. Už som sa naučil zdvihnúť obočie fakt vysoko a mať pritom vyrovnané pery, čo robím v škole, keď niekto povie niečo, o čom si myslím, že je to príliš sprosté na to, aby som sa k tomu vyjadril slovne. Nazývam to svojou povýšeneckou manierou. Snažím sa pestovať si úškľabok, ale nie je veľmi dobrý.“)