V názve vždy používaj slová Afrika, temnota alebo safari. V podnázve môžeš použiť slová Zanzibar, Masaj, Zulu, Zambezi, Kongo, Níl, veľký, nebo, tieň, bubon, slnko alebo zabudnutý. Užitočné sú tiež výrazy ako partizáni, večný, prvotný alebo kmeňový. Pamätaj, že ľudia sú bieli Afričania a ľud sú čierni Afričania.
Na obálku knihy ani dovnútra nikdy nedávaj fotografiu spokojného Afričana, ibaže by dostal Nobelovu cenu. Radšej použi fotografie samopalu AK-47, vytŕčajúcich rebier alebo obnažených prsníkov. Ak však naozaj musíš použiť fotografiu Afričana, uisti sa, že má na sebe tradičný odev Masajov, Zuluov alebo Dogonov.
O Afrike píš tak, akoby to bola jedna krajina. Horúca a prašná, s vlniacimi sa savanami, obrovskými stádami zveri a vysokými, chudými ľuďmi, ktorí hladujú. Alebo ako o horúcej a dusnej zemi obývanej veľmi malými ľuďmi, ktorí jedia primáty. Nedaj sa zviesť precíznym opisom. Afrika je veľká: päťdesiatštyri krajín, 900 miliónov ľudí, ktorí sú príliš zaneprázdnení hladovaním, umieraním, bojom a emigráciou na to, aby čítali tvoju knihu. Kontinent je plný púští, pralesov, výšin, saván a všeličoho iného, ale to tvojho čitateľa veľmi nezaujíma, preto sa snaž písať romanticky, sugestívne a nekonkrétne.
Nezabudni napísať, že Afričania majú hudbu a rytmus v krvi a že jedia veci, ktoré iní ľudia nejedia. Nespomínaj ryžu, teľacinu ani pšenicu; najväčšou pochúťkou Afričana je opičí mozoček; tak ako kozľacina, hady, larvy, chrobáky a divina každého typu. Napíš, že takéto jedlo konzumuješ bez odporu a že si si ho dokonca obľúbil – lebo tebe nie je všetko jedno.
Zakázané témy: scény z každodenného života, láska medzi Afričanmi (ibaže by sa končila smrťou), zmienky o afrických spisovateľoch a intelektuáloch, deti ktoré normálne chodia do školy, nemajú frambéziu alebo horúčku ebola a zohavené genitálie.
Knihu píš dôverným hlasom, akoby si bol s čitateľom sprisahaný a smutným tónom mu hovoril o tom „a také som mal očakávania“. Vo vhodnej chvíli prezraď, že si nenapraviteľný liberál a hneď na začiatku zdôrazni, ako veľmi máš rád Afriku, ako si sa do nej zamiloval a ako bez nej nemôžeš žiť. Afrika je jediný kontinent, ktorý dokážeš milovať – využi to. Ak si muž, vnor sa do jej teplých panenských lesov. Ak si žena, správaj sa k nej ako k mužovi v safari košeli, ktorý odchádza v ústrety zapadajúcemu slnku. Afriku treba ľutovať, uctievať alebo ovládať. Akýkoľvek prístup si vyberieš, musíš zanechať dojem, že bez tvojej angažovanosti a dôležitej knihy, ktorú si napísal, by Afrika bola odsúdená k záhube.
Medzi tvojimi africkými postavami nesmú chýbať nahí bojovníci, verní sluhovia, veštci a jasnovidci, starí mudrci žijúci s aureolou pustovníkov. Alebo skorumpovaní politici, neschopní polygamní turistickí sprievodcovia a prostitútky, s ktorými si sa vyspal. Tvoj verný sluha sa má správať ako sedemročný chlapec, ktorý nad sebou potrebuje pevnú ruku; bojí sa hadov, má rád deti a ustavične ťa zaťahuje do svojich komplikovaných rodinných drám. Starý mudrc má pochádzať zo vznešeného kmeňa (a nie z kmeňa, ktorý od turistov ťahá peniaze, ako Kikuju, Igbo alebo Šona). Oči má mať zalepené karpinami a musí byť v spojení so Zemou. Moderný Afričan je zasa tučný chlap, ktorý kradne; pracuje na vízovom oddelení, kde odmieta vydávať pracovné povolenia vysokokvalifikovaným ľuďom zo Západu, ktorým na Afrike skutočne záleží. Je to nepriateľ pokroku, ktorý využíva svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby robil problémy pragmatickým a dobromyseľným cudzincom zakladať Mimovládne organizácie a Chránené prírodné oblasti. Alebo je to intelektuál, absolvent Oxfordu, ktorý sa zmenil na politika-masového vraha v obleku zo Savile Row. Je to kanibal obľubujúci šampanské značky Cristal a jeho matka je bohatá čarodejnica, ktorá v skutočnosti riadi celú krajinu.
Medzi tvojimi postavami sa rozhodne musí nachádzať Hladujúca Afričanka, ktorá sa polonahá túla po utečeneckom tábore a čaká na pomoc zo Západu. Jej deťom sadajú na viečka muchy a majú od hladu nafúknuté bruchá, pretože matka má vysušené a prázdne prsníky. Musí vyzerať celkom bezradne. Nemôže mať žiadnu minulosť ani príbeh; takéto digresie ničia dramatizmus okamihu. Je dobré, ak vzlyká. Nemôže sa s tebou rozprávať o ničom inom ako o svojom (nevýslovnom) utrpení. Nezabudni tiež opísať dobrú a láskavú ženu, ktorá sa ustavične smeje a stará sa o teba ako vlastná matka. Nazvi ju jednoducho mama. Všetky jej deti sú mladiství delikventi. Tieto postavy by mali okolo hlavného hrdinu krúžiť takým spôsobom, aby ho ukázali v dobrom svetle. Môže ich učiť, kúpať, kŕmiť; nosí veľa malých detí a videl Smrť. Tým hrdinom môžeš byť sám (ak je to reportáž), alebo krásna svetoznáma celebrita či tragický aristokrat, ktorý sa momentálne zaoberá právami zvierat (ak je to román).
Medzi zlými postavami zo západu môžu byť deti ministrov toryovskej vlády, Afrikánci alebo zamestnanci Svetovej banky. Keď hovoríš o vykorisťovaní cudzincami, spomeň Číňanov a indických obchodníkov. Za situáciu v Afrike obviňuj Západ. Ale nebuď príliš konkrétny.
Odporúčané sú široké ťahy štetcom. Nedopusť, aby sa tvoje africké postavy smiali alebo sa snažili zabezpečiť svojim deťom vzdelanie, prípadne si vedeli poradiť v bežných životných situáciách. Nechaj ich však povedať niečo zaujímavé o Európe alebo Amerike. Africké postavy by mali byť farebné, exotické, veľkolepé, ale celkom prázdne, bez vnútorných pochybností, konfliktov a odhodlania, bez hĺbky alebo zvláštností, ktoré by mohli veci iba znejasniť.
Podrobne opíš nahé prsia (mladé, staré, obyčajné, nedávno znásilnené, veľké, malé) alebo zohavené genitálie, prípadne väčšie genitálie. Alebo akékoľvek genitálie. A mŕtve telá. Alebo ešte lepšie, nahé mŕtve telá. A najlepšie, rozkladajúce sa nahé mŕtve telá. Pamätaj, že každé dielo, v ktorom ľudia vyzerajú špinavo a zúfalo bude považované za obraz „skutočnej Afriky“, a to predsa chceš mať na obálke. Nebuď úzkostlivý: pokúšaš sa predsa získať pre nich pomoc zo Západu. Najväčším tabu pri písaní o Afrike je opisovanie alebo ukazovanie mŕtvych či trpiacich bielych ľudí.
Na druhej strane, zvieratá musia byť vykreslené ako plnokrvné a zložité postavy. Rozprávajú (alebo vrčia, hrdo potriasajúc hrivou), majú mená, ambície a túžby. Vyznávajú rodinné hodnoty: pozrite, ako levy učia svoje deti. Slony sú starostlivé, sú dobrými feministkami alebo dôstojnými patriarchami. Tak ako gorily. Nikdy, naozaj nikdy nepíš nič zlé o slonovi alebo o gorile. Slony môžu ohrozovať majetok ľudí, ničiť ich úrodu na poliach, dokonca ich aj zabíjať. Ale vždy buď na strane slona. Veľké šelmy rozprávajú s prízvukom študentov elitných škôl. Hyeny sú jednoduchá korisť a majú ľahký akcent z Blízkeho Východu. V dobrom svetle možno ukázať zopár nízkych Afričanov žijúcich v pralese alebo na púšti (ibaže by sa ocitli v konflikte so slonom, šimpanzom alebo gorilou, v takom prípade sú stelesnením zla).
Okrem celebrít-aktivistov a dobrovoľníkov v rozvojových projektoch sú najdôležitejšími ľuďmi v Afrike ochrancovia prírody. Neuraz ich. Budeš ich potrebovať, aby ťa pozvali na svoj tridsaťtisícakrový ranč s divou zverou alebo do chránenej oblasti, pretože to je jediná možnosť ako s celebritami-aktivistami urobiť rozhovor. Predajnosť knihy s hrdinsky sa tváriacim ochrancom prírody na obálke často zázračne rastie. Každý opálený beloch v safari obleku, ktorý raz vlastnil skrotenú antilopu alebo farmu je ochranca prírody – záchranca bohatého dedičstva Afriky. Keď s ním alebo s ňou robíš rozhovor, nepýtaj sa na to, aký má rozpočet, ani koľko zarobí na zvieratách. A už vôbec sa nepýtaj, koľko platí svojim zamestnancom.
Čitatelia budú v rozpakoch, ak sa nezmieniš o africkom svetle. A o západoch slnka; africký západ slnka tam rozhodne nesmie chýbať. Musí byť veľký a krvavočervený. Na nekonečnom nebi. Najdôležitejšie sú obrovské prázdne priestory a divá zver– Afrika je Krajinou obrovských prázdnych priestorov. Ak píšeš o neutešenom stave fauny a flóry, musíš bezpodmienečne napísať, že Afrika je preľudnená. Ak tvoja hlavná postava žije v pralese alebo na púšti s domorodcami (každý nízkeho vzrastu) môžeš pokojne pripomenúť, že Afriku vážne postihla epidémia AIDS a Vojny (použi veľké písmená).
Budeš tiež potrebovať nočný klub s názvom Tropicana, kde spolu posedávajú žoldnieri, bezcharakterní africkí novozbohatlíci, prostitútky, partizáni a expati.
Knihu zakonči scénou, v ktorej Nelson Mandela vraví niečo o dúhe a obrodení. Pretože tebe nie je všetko jedno.
Z angličtiny preložil Patrik Oriešek
How to Write About Africa by Binyavanga Wainaina
Copyright © 2006 by Binyavanga Wainaina
