Tešíme sa, keď o nás píšu... (III.)

Tešíme sa, keď o nás píšu... (III.)

Čas plynie ako besný – ani sme sa nenazdali, a za nami je celý prvý štvrťrok. Na stole sa nám za ten čas nazbierala pekná kôpka novín a časopisov, v ktorých sú recenzie na naše knižky, a tak sme si povedali, že opäť prišiel čas na malé retrospektívne listovanie.

Prvou knihou roka 2017 boli Kolymské denníky poľského reportéra Jacka Huga-Badera. Anton vydra o knihe napísal pre časopis .týždeň: „Ľudia, s ktorými sa Hugo-Bader stretáva, sú neskutočnými zjavmi. Nebyť fotografií, na ktorých sú zachytení a ktoré sú súčasťou knihy, nedalo by sa uveriť tomu, že sú reálnymi ľudskými bytosťami.“

V aprílovom vydaní Magazínu o knihách sa do Kolymských denníkov začítal aj bloger Samo Marec v recenzii s názvom Zápisky z kolymského väzenia: „Je to kniha o obyčajných ľuďoch, nie dobrých alebo zlých, ale o ľuďoch Kolymy. Čo ich vystihuje najviac? Zmierenie. Kolymu si nevyberáte, Kolyma si vyberá vás.“

Skvelú a živelnú reportáž o Baderovej knihe napísal na web medziknihami.sk Denis Horváth: „Toto neobyčajné spojenie surovosti kosťami presýtenej tajgy s pôvabmi rýdzo ľudských príbehov tvorí vynikajúci destilát hodný svojho vydavateľa a patrí do poličky každého milovníka cestopisnej reportáže. Jedinečná kniha, hotová zlatá žila objavená v útrobách zeme!“

Mimoriadne nás potešila aj prvá rozsiahlejšia reportáž na knihu Iboje Wandall-Holm Moruša. Do mesačníka Knižná revue ju pod titulom Anatómia zla napísal filmový teoretik Martin Ciel: „Moruša opisuje na základe spomienok autorkin vlastný príbeh. Tento príbeh by ste nechceli prežiť, ale asi by ste chceli mať jej schopnosť pamäte a nadanie tieto spomienky formulovať. Pretože u väčšiny z nás platí, že spomienky sú len také klebety mozgu. U Iboje Wandall-Holm to tak nie je.“

„Trpká, ale férová kniha“, také sú podľa Antona Vydru z časopisu .týždeň turecké reportáže Wtolda Szabłowského. Vrah z mesta marhúľ je podľa neho knihou, ktorá by mohla prispieť k vzájomnému pochopeniu: „Szabłowského reportáže z Turecka sú pokusom, ako „preložiť“ skúsenosti Turkov európskemu publiku, To sa nie vždy dá, keďže aj jeho respondenti mu neraz odvrknú: „To nepochopíš, nie si Turek."

Ďakujeme všetkým, ktorí nás čítajú i všetkým, ktorí o nás píšu! V najbližšom čase nás čaká množstvo mimoriadne silných kníh a veríme ,že si nájdu aj svojich recenzentov.