Kasta

Kasta


Kasta je nálepka, ktorá hovorí, ako máme s človekom zaobchádzať. Dostane v nemocnici lieky? Môžu sa títo dvaja zosobášiť? Smie sa pohybovať po tejto časti mesta? Bude mať doma pitnú vodu? Prežije pôrod? Môžu ho beztrestne zastreliť? A ako to súvisí s Amerikou? Ako to súvisí s nami? Odpovede vám dá Isabel Wilkerson a jej výnimočná kniha Kasta.

Nie ste si úplne istý, či by bola Kasta vhodný darček, ktorým by ste radi obdarovali niekoho blízkeho? Vybrali sme pre vás pár recenzií, ktoré by vám mohli pri rozhodovaní pomôcť.

Tí, ktorí sa už knihou prelúskali, ju označujú za to najlepšie, čo tento rok čítali, ak nie aj za jednu z najlepších kníh vôbec. Pýtate sa prečo? V skratke vám to vysvetlí Petra, ktorú na instagrame nájdete ako@life_of_bookworm:

„Ak by ste si tento rok mali prečítať iba jedinú knihu, nech to je Kasta. Nič dôležitejšie, nič viac oči otvárajúce si tento rok neprečítate. Kasta je dôkaz, že aj literatúra faktu môže byť napísaná tak dychberúco, že otáčate jednu stranu za druhou. Takýmto spôsobom by sa mala písať literatúra faktu, aby prilákala masy. Prístupne, zrozumiteľne, doplnená reálnymi príbehmi ľudí, ktoré vás cielene zasiahnu.

(...)

Kasta však nie je vždy len o farbe pokožky, hierarchie sa v spoločnostiach vytvárajú neustále - pohlavie, sexuálna orientácia, náboženstvo, bohatstvo - ľudská potreba cítiť sa byť lepší ako tí druhí nás sprevádza odnepamäti. Táto kniha môže byť čiastočne o americkej spoločnosti, no mala by byť varovaním pre všetkých a akýmsi budíčkom, aby sme si možno začali všímať aj vlastné naprogramované myslenie a správanie k iným skupinám ľudí. Predsudky minulosti si stále nachádzajú cestu do prítomnosti, a môže byť jednoduchšie, než si viete predstaviť, nechať sa nimi viesť a začať sa považovať za niekoho lepšieho.“

Petrinu celú recenziu nájdete tu.

Monika Strapáčová, ktorú môžete poznať ako @citame_s_moncou, svojimi slovami len potvrdzuje, že naozaj nejde len o Ameriku, len o nacistické Nemecko, len o Indiu. Ide o nás všetkých:

„Mám tetovania.

Nie je ich veľa, ale sú na viditeľných miestach.

Občas sa stretnem s vetami typu:

"Kto ťa tak počmáral?"

"Máš na ruke niečo špinavé."

"Ako budeš vyzerať keď budeš mať 50?"

"Veď tetovania majú len basisti".

V ľuďoch sú zakorenené predsudky, ktoré nám vštepovali generácie pred nami. A na základe predsudkov dokážeme odsúdiť človeka bez ohľadu na to, aby sme o ňom, jeho živote a o tom čo prežil niečo vedeli.

Isabel Wilkerson prináša svetu dôležitú knihu. Nielen o rasizme, predsudkoch a odsudzovaní. Ale o KASTE ako takej. Zakotvenej v ľudských hodnotách, ktoré stavajú na predpokladanej nadradenosti určitej skupiny, voči predpokladanej podradenosti inej skupiny, a to na základe pôvodu, farby pleti či sociálnej štruktúry.“


Monikinu celú recenziu si prečítate tu.

Kasta vzbudzuje naozaj silné emócie, napriek tomu, že sa v nej nenachádzajú žiadne bombastické odhalenia. Vejka z @vejunaunicorn si po prečítaní kládla mnoho otázok:

„Som smutná. Smutná z toho kam sme sa ako ľudstvo dostali, akej silnej nenávisti sme schopní, ako zabúdame že všetci sme ľudia a že to by malo byť rozhodujúce nie farba pleti, orientácia alebo náboženstvo. Prečo nevinní ľudia stále platia životom za niečo za čo nemôžu? Prečo si niektorí ľudia myslia že im naň môžu siahnuť?

Čítanie kníh ako je Kasta sa ukazuje byť viac ako potrebné v svete akom žijeme a hoci si myslíme, že do minulosti sa nemusíme pozerať alebo že minulosť sa nás netýka, je to práve naopak. Predsudky a stereotypy získané v minulosti sa prenášajú do prítomnosti a zabraňujú nám vidieť jasne.“


Vejkin celý text nájdete tu.

Ako to vlastne tá Wilkerson dokázala? O čom presne v knihe píše? Prezradí vám Jana Hrdá a jej@jaina_pise_o_knihach:

„Z čisto laického pohľadu som si pred prečítaním knihy myslela, že jediný kastový systém, ktorý existuje, je ten v Indii a že to čo vidíme v správach a v ohavných heštégoch whitelivesmatter je len úbohý prasprostý rasizmus. Mýlila som sa. Autorka Isabel Wilkerson ma uviedla do obrazu. Predstavila všetky pravidlá kást a aj podobnosti medzi troma kastovými systémami, tým v Indii, v Amerike a zrýchleným kastovým systémom nacistického Nemecka. Najväčšiu pozornosť venovala americkému kastovému systému, založenému na rase a odlišnostiach od bielej majority, od ľudí, ktorí majú “právo” na predsudky, pravdu, kvalitnejší život,…

Storočia zotročovania afroamerického obyvateľstva, následne segregačné zákony, verejné lynčovania a popravy za obskúrne a často nedokázané prehrešky voči dominantnej bielej kaste zasiali ohavné stereotypy, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Na “americký sen” treba zabudnúť, ak ste trochu odlišný od majority, radšej si tento výraz priraďte ako ukážkový oxymoron.

Wilkerson sa v knihe venovala nie len histórii ale aj súčasnosti, náladám v krajine po Obamovom, či Trumpovom víťazstve. S čitateľmi sa podelila aj o mnohé nepríjemné situácie, ktoré si ako príslušníčka podradnej kasty zažila na vlastnej koži.

Amerika (a ani svet) žiaľ nebude “znova veľkou(ým)” kým si mnohí jedinci neuvedomia čo sa deje.“

Jankinu celú recenziu nájdete tu.


Pomohli sme vám pri výbere? Snáď áno!

Želáme vám pokojné a pohodové Vianoce z Absyntu.