Tolkien vybudoval svoju Stredozem naozaj ohromne. Stvoril národy, ich dejiny, jazyky, spojenectvá i nepriateľstvá na život a na smrť.
Niečo podobné sa podarilo aj súčasnej hviezde poľskej literatúry, spisovateľovi Szczepanovi Twardochovi, v jeho skvelom románe Kráľ. S tým rozdielom, že jeho bájna „židovská“ Varšava (so svojimi národmi, dejinami, spojenectvami i nepriateľstvami na život a na smrť) skutočne jestvovala. Existenciu tejto dávnej Varšavy ukončila druhá svetová vojna a najmä jej systematická likvidácia po potlačení Varšavského povstania. Tieto udalosti môžete dôverne poznať z inej stopercentky Rozhovory s katom od Kazimierza Moczarského.
Po roku 1944 nezostal z Varšavy kameň na kameni. Ako sa teda Twardochovi podarilo vytvoriť takú plastickú atmosféru neexistujúceho mesta?
Mapa Varšavy z roku 1935 Zdroj: Archiwum map Wojskowego Instytutu Geograficznego
„Poprosil som Piotra Pazińského o zoznam povinného čítania o židovskej Varšave. Boli tam monografie a všeličo iné. Knižky som si pozháňal v antikvariátoch a vznikla z toho poriadna hora. Keď som si ich prečítal, čosi sa mi už začalo rysovať v hlave...“ povedal o práci na Kráľovi v rozhovore pre poľský denník Gazeta Wyborcza. Len knihy mu však nestačili. „Neskôr som kohosi poprosil, aby mi skopíroval dobové noviny. Tri tituly z troch mesiacov, to je 270 vydaní, počítam dobre? Čítanie bolo naozaj namáhavé, pretože predvojnové poľské noviny boli ešte horšie ako tie súčasné, hoci tomu len ťažko uveriť...“
Aj keď je Twardochov román Kráľ takpovediac „čistou fikciou“, jeho odpovede na novinárske otázky svedčia aj o tom, akú dôkladnú rešerš si urobil pred samotným písaním. Aj to je niečo, čo z jeho románu robí plnokrvnú „stopercentku“, príbeh stojaci na nejasnom pomedzí medzi realitou a fikciou.
Najlepšie príbehy píše aj tak skutočný život. A najlepšie romány sa realitou minimálne inšpirovali. Preto, keď budete čítať Twardochovho Kráľa, spomeňte si na to, že hlava románového varšavského podsvetia Kmotor Kaplica mal svoj predobraz v skutočnom živote. Volal sa Łukasz Siemiątkowski, no oveľa známejší bol pod prezývkou Tata Tasiemka (Tatko Stužka). Bez neho (a bez toho, aby sa s ním Twardoch dôkladne oboznámil) by Kráľ azda nikdy nevznikol.
Príbeh Mojžiša Bernštajna, ktorý s odstupom päťdesiatich rokov spomína na svoje varšavské detstvo a dospievanie, sa odohráva dva roky pred vypuknutím druhej svetovej vojny – v roku 1937. Varšava je rozdelená na dve polovice, luxusné centrum a špinavé okrajové štvrte. Napätie rastie, a tak je zrejmé, že pokiaľ chcete zostať nažive, musíte mať po ruke nabitú zbraň, alebo aspoň výnimočne tvrdé päste.
Román Kráľ Szczepana Twardocha, po ktorom siahla aj televízna stanica Canal+ a urobila z neho úspešnú televíznu minisériu, vychádza z tradícií poetiky noir. Namiesto bulvárov amerických veľkomiest sa však ocitneme vo vzrušujúcom prostredí predvojnovej Varšavy. A tak sa nám do rúk dostáva skvelá dobová gangsterka s nezvyčajnou dokumentárnou hodnotou.
