Iboja Wandall-Holm

Iboja Wandall-Holm

Iboja Wandall-Holm (*1922) je dánska spisovateľka a prekladateľka. Narodila sa vo Vrbovom, vyrástla v Liptovskom Svätom Mikuláši. V roku 1942 ako devätnásťročná utiekla spolu s mladšou sestrou Lilou do Maďarska pred deportáciami do nemeckých vyhladzovacích táborov. Prežila osvienčimské peklo a o tejto skúsenosti napísala
sugestívnu, krásnu a zároveň hrozivú knihu Moruša. Po Druhej svetovej vojne pôsobila v Prahe. Vyštudovala žurnalistiku a pracovala pre Československý rozhlas. V roku 1947 sa vydala za Dána a stala sa dánskou občiankou. V roku 1956 sa odsťahovala do Kodane, kde žije dodnes.
Od začiatku šesťdesiatych rokov začala v Dánskych periodikách publikovať básne, poviedky, eseje i preklady československej literatúry. V roku 1965 jej v Dánsku vyšla prvá zbierka básní a stala sa členkou Dánskeho zväzu spisovateľov. Neskôr vydala aj niekoľko ďalších básnických zbierok. Spolupracovala s Dánskym rozhlasom, pre ktorý pripravovala reportáže i dramatizácie slovenských rozprávok. Jej preklady slovenských rozprávok vyšli aj vo viacerých knižných vydaniach (Pamodaj šťastia, lavička, Zámok z vaječných škrupín, Večerný kôň a i.). Do dánčiny prekladala tvorbu českých a slovenských spisovateľov (Vítězslav Nezval, Jan Skácel, Miroslav Holub, Otta Hoffman, Jan Procházka, Jan Otčenášek, Ľubomír Feldek a i.). V roku 1990 vydala antológiu Hlasy (Stemmer), v ktorej predstavila osemnásť slovenských básnikov. V roku 1991 prvý raz vyšla Moruša (Morbærtræet), ktorá sa o deväť rokov dočkala druhého, rozšíreného vydania s názvom Zbohom, storočie (Farvel til århundredet). Druhé slovenské vydanie je rozšírenou verziou Moruše, ktorá vyšla v roku 2003 vo vydavateľstve Kalligram pod názvom Zbohom, storočie, no vracia sa k svojmu pôvodnému názvu.
Za tvorbu a humanistické aktivity zapísali Iboju Wandall-Holm do Modrej knihy, encyklopédie osobností, ktoré významne pozdvihli dánske kráľovstvo.