Witold Szabłowski: Špecialista na netypické témy

Witold Szabłowski: Špecialista na netypické témy

Witold Szabłowski sa narodil v roku 1980 a za sebou má už štyri reportážne knihy. Patrí medzi predstaviteľov najmladšej generácie poľskej reportážnej školy, generácie, ktorá postupne preberá štafetu od autorov ako Wojciech Tochman či Paweł Smoleński. V poľskom denníku Gazeta Wyborcza ho nazvali „špecialistom na netypické témy“ a sám hovorí, že ho mimoriadne teší, keď môže o svete rozprávať „z druhej strany“. Aké sú teda tie netypické témy v podaní Witolda Szabłowského?

V roku 2010 mu vo vydavateľstve Czarne vyšla debutová reportážna kniha Vrah z mesta marhúľ s podtitulom „Reportáže o Turecku“. Tým vrahom z názvu tejto knihy nie je nikto iný ako Mehmet Ali Ağca, ktorý v roku 1981 spáchal atentát na pápeža Jána Pavla II. Aj jeho príbeh sa nachádza v súbore reportáží o Turecku, no je toho omnoho viac. Protesty z roku 2013 proti zrušeniu istanbulského parku Gezi, vraždy zo cti, ktoré sú v ortodoxnej časti Turecka hlboko zakorenené a nie sú ničím výnimočným ani v 21. storočí, či tisíce nafukovacích člnov plných utečencov, ktoré štartujú od Tureckých brehov. Witold Szabłowski po skončení vysokej školy v Turecku dlhší čas žil a pôsobil a tak sa dá povedať, že mu prenikol doslova pod kožu.

V roku 2012 napísal spolu s Izabelou Meyza knižku Nasz mały PLR (Naša malá Poľská ľudová republika), ktorá je svojským poobhliadnutím sa za nedávnymi časmi socialistického Poľska. Podtitul knihy hovorí za všetko: Pol roka v trojizbovom byte, s trvalou, fúzami a Fiatom 126.

V roku 2014 vydal knihu Tańczące niedźwiedzie (Tancujúce medvede). História tancujúcich cirkusových medveďov je v Szabłowského podaní presnou metaforou dvadsiatich piatich rokov od pádu komunizmu v strednej Európe. Knihu Tancujúce medvede, ktorá sa stretla v Poľsku s veľkým čitateľským ohlasom, pripravujeme na vydanie aj my v edícii Prekliati reportéri.

Zatiaľ poslednou knihou Witolda Szabłowského je Sprawiedliwi zdrajcy. Sąsiedzi z Wołynia (Spravodliví zradcovia. Susedia z Volyne), ktorá vyšla v roku 2016. Autor sa v nej vydáva do Volynskej oblasti na severozápade Ukrajiny. Je to územie s komplikovanou históriou – patrilo rakúsko-uhorskej monarchii i Poľsku. V roku 1943 začala Ukrajinská povstalecká armáda so systematickým vyvražďovaním Poliakov a Židov. Bola to situácia, v ktorej si ich ukrajinskí susedia museli vybrať – buď pri vraždení pomáhali, a tak časom zabíjali aj svoje poľské ženy a deti, alebo sa snažili pomáhať, čím riskovali svoje vlastné životy. V rozhovore s Grzegorzom Wysockim o tejto téme povedal: „Volyň v roku 1943, to bolo peklo. Vraždia však vždy ľudia a nie národy.“