Superpodnetné stretnutie Pavky a Tomáša (rozhovor s Pavlínou Morháčovou o dizajne edície 100%)

Superpodnetné stretnutie Pavky a Tomáša (rozhovor s Pavlínou Morháčovou o dizajne edície 100%)

Edícia Prekliati reportéri sa stala neprehliadnuteľnou aj vďaka tvojmu grafickému spracovaniu. V čom pre teba bola výzvou druhá "absynťácka" edícia s názvom 100%?

Vždy pri dizajnovaní edície treba rozmýšľať nad tým, čo má jednotlivé knihy spájať a čo ich má odlišovať. Aby bolo jasné, že ide o novú knihu, ale že je stále z jednej edície. Je to vlastne už tretia edícia v Absynte a bolo potrebné spraviť rozhodnutia, ktoré sa odzrkadlia aj na dizajne ďalších edícií v budúcnosti. Rozhodovali sme sa, ktorou cestou sa vydať, čo ponechať z predošlých edícií a čo vynechať. Nakoniec sme sa rozhodli ponechať, podľa mňa veľmi praktické, perexy na obálkach, ktoré čitateľovi priblížia, o akú tému v knižke pôjde. Zrušili sme pásku, ktorá sa predtým ocitla okrem Prekliatych reportérov aj v útlej edícii Bez reportérov, zväčšili formát, použili „nafufňanejší papier“ a dodali aj trochu lesku.

Aké boli nejaké základné požiadavky zo strany Juraja a Filipa? Alebo presnejšie: ako sa rodili zárodky vizuálu tejto edície?

Aby to bolo jasne odlíšiteľné od edície Prekliati reportéri, menej retro – viac súčasné, ale aj trochu populárnejšie. Nadhodili tiež nápad, že môžeme skúsiť použiť nejakú ilustráciu. To sa mi zdalo byť fajn, že nepôjdeme obvyklou cestou fotografií, ako iné vydavateľstvá.


Vonku sú už dve stopercentné knihy, pripravuje sa tretia, a tak je zrejmé, že aj v tomto prípade pôjde o vizuálne ľahko identifikovateľnú edíciu v záplave kníh na pultoch kníhkupectiev. Aké sú tie základné rysy novej edície?

Ako som už spomenula, 100 %-né knižky sú rozmerovo väčšie ako ostatné absynťácke, s menej háklivým obalom. Každá kniha má inú kombináciu dvoch farieb, jednej svetlejšej, druhej tmavšej; iný obrázok od Tomáša Klepocha a iný nalakovaný vzorček. Čo sa týka sadzby, k nášmu korporátnemu písmu Sectra sme pridali ďalšie – America, ktoré je použité v nadpisoch, malých textoch a podobne. Celá sadzba je vzdušnejšia, nie sú to už úplne knihy do zadného vrecka, tak sme si to mohli dovoliť. Zaťato pokračujeme aj v mäkkej väzbe a ideme búrať mýty, že na Slovensku sa paperbacky nepredávajú.


Ako vznikol nápad, že cover arty edície 100% by mal robiť práve Tomáš Klepoch? Čo by podľa teba mohol Tomáš priniesť edícii 100%?

Po tom, ako sme sa s Jurajom a Filipom rozhodli ísť cestou ilustrácie, začala som sa rozhliadať po ilustrátoroch, ktorých rukopis by sa mi zdal byť kompatibilný s obsahovým charakterom edície, a aby to bol aj niekto, koho bavia témy spracúvané v knižkách zo 100 %. Hľadala som v Čechách aj na východe Slovenska a nakoniec som našla za stenou vo vedľajšom ateliéri – Tomáša Klepocha. On aj veľmi rád číta, podobné témy a knihy ho zaujímajú a v jeho ilustráciach cítiť akúsi „hovadskú“ energiu. No a motívy ilustrácií sú vždy vybrané s umom a citom.

Na gauči v ateliéri sme to začali preberať a spolu sme sa rozhodli vybrať sa cestou linorytu, ktorý je aj jemu veľmi blízky. Mňa celkom zaujímalo, ako sa s linorytom dostať k súčasnejšej vizualite.

Ako vyzerá vaša spolupráca?

Ja mu vždy úsporne predzalomím na A4-ky ešte neskorigovaný text, nech môže čítať. Medzitým, ako my ostatní pracujeme na sadzbe, jazykových korektúrach a podobne, on číta a vyberá si motív na spracovanie. S Tomášom sa poznáme už veľmi dlho, takže je to vždy príjemné a superpodnetné stretnutie, keď príde s návrhmi motívov. Z toho si niečo spolu vyberieme, dohodneme si farebnú kombináciu a on to vyryje. Potom ja to nakomponujem na obálku, občas mu to ešte dám schváliť a občas má prekvapenie až keď to dorazí z tlačiarne.


Čo čakáš od edície 100% ty?

Že sa ďalšie výborné knihy dostanú k veľa novým ale aj už zapáleným čitateľom.