O dvoch knižných svetoch (tri rýchle otázky pre Filipa Ostrowského)

O dvoch knižných svetoch (tri rýchle otázky pre Filipa Ostrowského)

Koncom leta prišli na svet prvé české „absyntovky“ so sivou obálkou a medzi našimi čitateľmi vyvolali viaceré otázky. Boli to otázky, na ktoré sme si museli odpovedať aj my. Ako to bude s edičnými plánmi? Ako bude zabezpečená distribúcia? A tak sme sa s Filipom posadili ku káve a pokúsili sa to všetko trochu upratať.


Filip, ako je to teda s rozhodnutím posunúť Absynt za slovenské hranice? Prečo sa to stalo a ako by to celé malo fungovať? A aký bol možno najsilnejší impulz?

Najsilnejším imulzom boli naši čitatelia. Za pomerne krátky čas nášho pôsobenia sa na Slovensku okolo Absyntu vytvorila silná skupina lojálnych čitateľov, ktorí nám fandia a čítajú naše knihy. Cítime, že sú to veľmi zvedaví ľudia, ktorí dokážu kriticky myslieť – a to nás mimoriadne teší. Všimli si nás aj slovenské mienkotvorné médiá a okolo viacerých kníh vznikla veľmi zaujímavá diskusia. Cez čitateľov a médiá sa o Absynte dozvedeli aj ľudia v Česku a stávalo sa nám, že sme na sociálnych sieťach dostávali otázky spoza Moravy o tom, kedy začneme vydávať knihy aj po česky, pretože vydavateľstvo špecializujúce sa výlučne na reportážnu literatúru im chýba a že tak trochu závidia svojim slovenským kamarátom knihy, ktoré sme vydali. Hoci sa nám predstava vydávania českých kníh spočiatku zdala nereálna, napokon sme si povedali: „Ideme do toho!“ Bolo to spontánne rozhodnutie. Avšak k českej vetve Absyntu pristupujeme s veľkou pokorou, opatrne a bez veľkých očí.


Častokrát padá otázka o tom, ako bude vyzerať edičný plán českej edície Prokletí reportéři a na koľko sa bude prekrývať s tou slovenskou. Ako to teda je?

Je to pravda, túto otázku dostávame v posledných dňoch často a najmä od našich slovenských čitateľov. V zásade by malo ísť väčšinou o iné tituly, keďže medzi českým a slovenským trhom sú isté rozdiely. Najmä vo veľkosti. Uvedomujeme si však aj to, že slovenský preklad má v Česku len minimálne šance na úspech – napokon, aj knihy slovenských autorov tu vychádzajú zväčša v prekladoch.

Knihy sme sa teraz rozhodli vydávať v inej krajine a v súvislosti s tým sa musíme aj inak rozhodovať. Samozrejme, v prípade niektorých kľúčových diel sa stane, že ich vydáme v oboch jazykoch. Teraz môžem prezradiť, že to tak bude napríklad v prípade kultových kníh otca poľskej reportážnej školy Ryszarda Kapuścińského, aj s knihami významnej nórskej reportérky Åsne Seierstad. Nemyslím si však, že by sa naši verní čitatelia mali obávať toho, že doma budú mať väčšinu našich kníh dvojmo.


A napokon – ako to bude s distribúciou českých „absyntoviek“ na Slovensku?

Dlho sme nad touto témou premýšľali, ide predsa len o dva rozdielne knižné svety, ktoré sa síce výrazne prelínajú a aj si dobre rozumejú, avšak podiel českých kníh v slovenských kníhkupectvách sa podľa kníhkupcov zmenšuje. V poslednom čase, ak majú slovenskí čitatelia na výber medzi českým a slovenským prekladom, čoraz častejšie siahajú po tom slovenskom. Aj preto sme sa rozhodli českú edíciu Prokletích reportérů odlíšiť farbou obálky (hoci kľúčové grafické znaky obľúbenej edície zostávajú rovnaké). Naša predstava je zhruba taká, že česká edícia je určená v prvom rade čitateľom, ktorí uprednostňujú české preklady bez ohľadu na to, či bývajú v Česku alebo na Slovensku. Preto bude táto edícia dostupná aj v slovenskej distribúcii. Veríme, že oba edičné plány sú plné zajímavých titulov a každý čitateľ si v nich nájde svoje témy.

Teraz – na úvod – vydáme v Česku aj niektoré knihy, ktoré už na Slovensku vyšli. Pôjde o knižku Wojciecha Tochmana Jako bys jedla kámen a Ryszarda Kapuścińského Šáhinšáh. Môžeme sľúbiť, že ak by to malo byť naopak a budeme o tom vedieť, pripravovaný slovenský preklad včas avizujeme.