Koncom júna sme sa vybrali na dlhopripravovaný „absyntbuilding“ do Varšavy. V zložení Pavka, Soňa, Filip, Ján a Juraj sme mali v pláne nakuknúť na Big Book Festival, navštíviť Múzeum histórie poľských Židov – POLIN, posedieť si pri Visle, no najmä – len tak sa poflakovať.
Sobotný deň bol však výnimočný.
Po výdatných raňajkách, ktoré zahŕňali vajíčka na všetky možné i nemožné spôsoby cez omeletu, benediktínske vajcia až po stratené vajíčko v šakšuke, sme sa z bistra s názvom Być może vydali za pánom Czesławom Apiecionekom.
Pán Czesław je literárny agent Ryszarda Kapuścińského pre región strednej a východnej Európy. Čakal nás s rozprestretým čiernym dáždnikom a v dobrej nálade nás viedol ďalej varšavskými ulicami. Z rušnej hlavnej ulice sme zabočili do pokojnej štvrte starej Ochoty, kde žil Ryszard Kapuściński so svojou ženou Alicjou.
Tichá ulička, dom obklopený zeleňou.
Pani Alicja nás usadila do skromne zariadenej obývačky a sama si sadla na koniec stolíka do mäkkého kresla s výhľadom na balkón s drobnými žltými kvietkami, ktoré sme videli už z ulice. Za jej chrbtom sa nachádzali biele dvojkrídle dvere vedúce do „domácej“ knižnice. Od vrchu až dole sa tu týčili police zapratané knihami a mnohé sa kopili aj na zemi. Celá jedna časť tejto ohromnej knižnice patrila výhradne prekladom Kapuścińského kníh. To sme však ešte netušili, že nad nami, v podkroví, sa nachádza ešte zaujímavejší priestor – Kapuścińského pracovňa.
Kapuściński raz vyslovil prianie, že by chcel mať skutočnú pracovňu – s priestranným písacím stolom, veľkou knižnicou, príjemným miestom na stretnutia a pokojom na písanie. Svojej manželke to nemusel opakovať. Pri prvej príležitosti sa pustila do nie práve jednoduchej práce. Keď sa Kapuściński po mesiacoch potuliek v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu vrátil do Poľska, mohol sa hneď pustiť do písania už v novom priestore – v jeho vlastnej podkrovnej pracovni. Prvá kniha, ktorá tu vznikla, je i vám dobre známe Impérium.
Izba pod strechou bola zaplavená knihami. Členitý priestor podkrovia im dával množstvo príležitostí ukryť sa a nás lákal k novým a novým objavom. Ryszard Kapuściński miloval aj poéziu, o čom svedčila aj rozsiahla zbierka básnických kníh. Jeho fascinácia presnými slovami, rytmom viet a ľahkosťou jazyka je, koniec koncov, citeľná aj v jeho textoch. Veď i sám básne písal.
S poéziou sa spája aj papierik pripnutý modrým pripináčikom o drevený trám, na ktorý nás upozornila pani Alicja. Soňa svojou smiešnodrevenou poľštinou prečítala krátky telegram od Wisławy Szymborskej, držiteľky Nobelovej ceny za literatúru:
PANIE RYSZARDZIE
PIJE ZA PANA ZDROWIE
WISŁAWA SZYMBORSKA
Mimochodom, takýchto papierikov, odkazov, poznámok, výstrižkov, bolo v Kapuścińského pracovni neúrekom a umocňovali pocit, že tu niekto intenzívne žil, tvoril a pracoval.
Ako sme sa tak obšmietali v sympatickom priestore podkrovnej pracovne, pani Alicja nám rozprávala ďalšie a ďalšie drobnosti zo života svojho manžela. Z jej slov, gest i mimiky bolo cítiť absolútnu oddanosť manželovi. Dokonca nám spamäti zarecitovala aj začiatok africkej reportáže Eben.
Kapuściński tvrdil, že najťažšie je napísať prvú vetu – to ostatné sa už napíše ľahko. Prvá veta Ebenu však dlho neprichádzala. A potom to prišlo: „Ako prvé do očí udrie svetlo. Všade je svetlo. Všade je jasno. Všade je slnko. Ešte včera dažďom zmáčaný jesenný Londýn. Dažďom obmývané lietadlo. Studený vietor a tma. A tu je od rána celé letisko zaliate slnkom a s ním aj my všetci...“
Vedľa písacieho stola mal Kapuściński skrytú ešte jednu zbierku, ale úplne inú ako by ste možno čakali. V krabiciach a pohároch tu opatroval stovky gulôčkových pier. Takých tých najprachobyčajnejších-plastových-reklamných-namodro-načierno píšucich. Kapuścinski bol ich vášnivým zberateľom a mal ich uložené tak, aby boli vždy po ruke.
Návštevu sme zakončili prechádzkou po chodníku Ryszarda Kapuścińského, ktorý sa nachádza v neďalekom parku Pole Mokotowskie. Vraj patril medzi Kapuścińského obľúbené prechádzkové trasy. Odtiaľ nás už kroky zaviedli na oveľa tradičnejšie miesto – na obed do poľského mliečneho baru.
Żurek z jajkiem. Pierogi. Chłodnik. Do zobaczenia, Warszawa!
