Veľa cestujeme krížom-krážom, vždy s kufrom plným kníh, vždy s hudbou v reproduktoroch. Pomerne často sa v aute ozýva aj poľský raper Taco Hemingway, ktorý v jednom svojom refréne ponúka veľkú životnú pravdu: „Koniec júla, za chvíľu je zase zima.“ Pre náš vydavateľský svet by sme ju mohli trochu modifikovať: Koniec leta, Vianoce za rohom. Netreba sa však strachovať. V Absynte už teraz robíme všetko pre to, aby ste to pred Vianocami nemali ľahké. Tak čo, kam sa spolu vydáme? Do Petrohradu? Do Severnej Kórey? Alebo do Bratislavy tridsiatych rokov?
Už v septembri vyrazíme na sever. Tentoraz to nebudú ľadové ostrovy Ilony Wiśniewskej, ale ruský Petrohrad v podaní rovnako skvelej poľskej reportérky Joanny Czeczott, ktorá nás prevedie ulicami Petrohradu, pričom poprepletá minulosť i prítomnosť tohto nevšedného mesta. Na začiatku stojí cár Peter I., ktorý tvrdou rukou tlačí metropolu na Západ. Na konci je surovo prenasledovaná LGBTI+ komunita, ktorá sa sem sťahuje z celého Ruska v nádeji, že tu nájde aspoň náznak slobody. A kdesi medzi tým je socialistická revolúcia, nacistická blokáda, hladomor, bombardovanie i biedne a šedivé roky na konci éry Sovietskeho zväzu. Dokonalá anatómia jedného nevšedného mesta!
Česká spisovateľka a koreanistka Nina Špitálníková prináša pokračovanie svojej úspešnej knihy Svedectvo o živote v KĽDR 2 – a slovenská a česká verzia vyjdú v jeden deň, už 15. septembra! Nájdete v nej osem mimoriadne silných osobných príbehov severokórejských utečencov a utečeniek, v ktorých sa zrkadlí komplikovaná minulosť i prítomnosť najuzavretejšej krajiny na svete. Sú to jedinečné svedectvá mužov a žien, ktorí podstatnú časť svojho života strávili v KĽDR, dôverne poznajú realitu všedných dní i nemilosrdný tlak zo strany režimu. Toto sú príbehy o ich obyčajných životoch, o tom, ako hlboko sa do myslí zarezáva severokórejská propaganda a aké náročné je dostať ju z hláv a sŕdc dokonca aj po rokoch na druhej strane hranice.
Našu historickú edíciu na jeseň doplní fenomenálna kniha americkej historičky Edith Sheffer s názvom Aspergerove deti. Edith Sheffer na základe archívnych materiálov, výpovedí a lekárskych záznamov vykresľuje znepokojivý obraz uznávaného lekára Hansa Aspergera, ktorého zvučné meno je dnes spájané najmä s vnímaním porúch autistického spektra. Hans Asperger však mal dve tváre. A tie tváre nemohli byť odlišnejšie. Na jednej strane uznávaný vedec, ktorý sa postaral o prevratné objavy v oblasti výskumu porúch autistického spektra. Na druhej strane človek, ktorý mal prsty v selekcii a vraždení detí v rámci nacistickej rasovej hygieny.
Veľmi sa tešíme, že do rodiny našich slovenských autorov a autoriek tento rok pribudne Zuzana Kepplová, ktorá sa po štyroch prozaických knihách pustila do pozoruhodnej historickej reportáže. Jej kniha Tvarožkovci s podtitulom Súkromné dejiny demokracie je síce útla, no ukrýva v sebe príbeh významnej brezovskej rodiny a zároveň rozpráva príbeh mladej slovenskej demokracie. Bratislavská Metropolka, budova Sporiteľne na Kamennom námestí, ale aj Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle – to všetko sa spája s rodinou Tvarožkovcov a ich prácou v medzivojnovom období. Ale dotklo sa ich aj Slovenské národné povstanie, obvinenia zo špionáže a väznenie viacerých členov rodiny počas päťdesiatych rokov. Zuzana Kepplová vytvorila sugestívnu mozaiku, o tom, čo bolo a už nie je. Množstvo hlasov z rôznych etáp 20. storočia sa v knihe Zuzany Kepplovej zlieva do epického obrazu malých i veľkých dejín, ktoré sa zrkadlia v príbehu brezovskej rodiny Tvarožkovcov.
Povedali ste si niekedy v galérii: „Mať tak tento obraz doma!“? Stéphane Breitwieser si to na prelome 20. a 21. storočia povedal viackrát – vykradol totiž viac ako dvesto múzeí a galérií po celej Európe a zhromaždil pri tom zbierku v hodnote dve miliardy dolárov. Na rozdiel od ostatných zlodejov umenia Breitwieser nekradol pre peniaze. Svoje poklady vystavoval v tajnom brlohu, kde ich potom mohol pokojne obdivovať. Jeho neuveriteľný príbeh spracoval Michael Finkel v knihe Zlodej umenia, ktorú vydáme na jeseň. Je to výnimočná reportáž a zároveň strhujúci príbeh lásky, zločinu a neukojiteľného hladu vlastniť krásu za každú cenu.
Ako vychovať dobrého nacistu? Existuje na to presný recept, dokonalý postup? Americký pedagóg, spisovateľ a korešpondent Gregor Ziemer si túto otázku položil tiež. A keďže žil v rokoch 1928 – 1939 v Nemecku, kde pôsobil ako riaditeľ Americkej školy v Berlíne, na vlastné oči mohol sledovať nielen to, ako sa mení nemecký vzdelávací systém, ale aj celá spoločnosť a krajina. Kniha Ako vychovať nacistu predstavuje hlboký vhľad do nacistického vzdelávacieho systému. Ziemer navštevuje školy, nacistický stranícky domov pre árijské matky a rôzne mládežnícke tábory, aby nám ukázal, že začať sa dá doslova už od plienok. Táto kniha vyšla prvý raz už v roku 1941. A aj po viac ako osemdesiatich rokoch je stále hrozivo aktuálna.
Na rovnaké obdobie nacizmu, avšak z celkom inej strany sa pozerá aj holandský novinár David de Jong. V knihe Milionári s hákovým krížom ponúka nezvyčajnú investigatívu toho, ako nacisti pomohli mnohým nemeckým magnátom zarobiť miliardy na hrôzach druhej svetovej vojny – a ako svet dovolil, aby im to všetko prešlo. Daimler-Benz, Allianz, Porsche, Volkswagen či BMW... Všetky tieto a mnohé ďalšie svetové spoločnosti spája temné dedičstvo rodín, ktoré ich založili a dlhý čas viedli. David de Jong na základe množstva zdrojov ukazuje, ako sa títo magnáti zmocňovali židovských podnikov, získavali otrockých robotníkov a podporovali výrobu zbraní na vybavenie Hitlerovej armády, zatiaľ čo celá Európa sa topila v krvi.
Silný prírastok očakávame aj do edície 100%, ktorá balansuje na hrane beletrie a non-fiction. A bude to kniha ovenčená Pulitzerovou cenou. Jeden deň Ábida Salámu od amerického autora Nathana Thralla nás zavedie priamo do Jeruzalema, aby sme na koži Ábida skúsili precítiť, čo znamená byť Palestínčanom v dnešnom Izraeli. Školský výlet jeho syna do zábavného parku sa skončí tragicky, keď sa autobus zapletie do hrozivej nehody. Ábid sa vydáva na cestu, aby zistil, čo je s jeho synom. Prechádza si pritom absurdným labyrintom fyzických, emocionálnych a byrokratických prekážok, ktorým musí ako Palestínčan v Izraeli čeliť. Dalo by sa povedať, že jeho márne úsilie je ako vystrihnuté u kníh Franza Kafku. Ábidova odysea je popretkávaná príbehmi židovských a palestínskych postáv, ktorých životy i minulosť sa nečakane prelínajú práve v deň nehody autobusu.
Nultá línia. To je miesto, kde umiera už aj nádej. Ale predsa sa tam ešte žije. Kdesi medzi blatom a dronmi. Fenomenálny vojnový román Nultá línia hviezdneho poľského spisovateľa Szczepana Twardocha nás zavedie do srdca vojny v Ukrajine. Na frontovej línii – na „nule“ – vojak Kôň a jeho kamaráti čakajú na svetlo, hoci vedia, že to, ktoré príde, bude skôr výbuchom na oblohe. Na „nule“ bratstvo a odvaha nadobúdajú nový význam, racionalita ustupuje intuícii, poverčivosti a viere. Sú tu dobrovoľníci, ale tiež množstvo ľudí, ktorí nechcú bojovať. Je tu láska krátka ako život na fronte. A ešte internet zo starlinku. Kôň za sebou zanechal trosky svojho doterajšieho života v Poľsku a odišiel bojovať a hľadať vykúpenie – alebo snáď smrť? Isté je, že minulosť, o ktorej Kôň nehovorí a na ktorú nechce myslieť, sa neustále vracia.
Pozrime sa na kôpku starých fotografií. Čo vidíme? Minulosť? Zrobené ruky a zohnuté chrbty? A čo ak je to naša budúcnosť, ktorá nás ovplyvňuje dodnes? Naše babičky a prababičky. Poľská spisovateľka Joanna Kuciel-Frydryszak v knihe Sedliačky dáva hlas vidieckym ženám, aby hovorili o svojom živote: o každodennej neľudskej drine, obavách a snoch. Ale aj o násilí, nútených manželstvách či neustálych tehotenstvách. Toto silné a hlboko dojímavé čítanie ukazuje silu žien, ich bezhraničnú oddanosť rodine, ale aj ich túžbu po zmene a nerovný boj o vlastné živobytie v nespravodlivej spoločnosti. Čítame túto knihu, sledujeme, ako veľmi sa zmenil svet, a zároveň si uvedomujeme, ako nás to všetko ešte stále hlboko ovplyvňuje. Kuciel-Frydryszak nám v knihe Sedliačky ponúka silnú sociologickú sondu do duše stredoeurópskeho vidieka. A tá duša je nepochybne ženská.
Na záver ešte kniha z iného súdka – nový prírastok do našej edície pre mladšie čitateľstvo. Obľúbená „reportérka severu“ Ilona Wiśniewska napísala dobrodružný príbeh pre deti a mládež od dvanásť rokov. Priateľ severu sa odohráva na nórskych Špicbergoch a jej hlavným hrdinom je dvanásťročný Daniel, ktorý priletel za tetou na svoje severské prázdniny. Zoznamuje sa s čudesným svetom, nad ktorým nezapadá slnko a celkom prirodzene sa spolu s tetou zapletie do pátracej akcie po krutých pytliakoch, ktorí zabíjajú ľadové medvede. Okrem toho však Ilona Wiśniewska celkom prirodzene tematizuje pálčivé témy dneška ako neudržateľný cestovný ruch, vykorisťovanie prírody či katastrofálne klimatické zmeny. V tejto knihe sa stretneme aj s viacerými hrdinami a hrdinkami jej reportážnej knihy Biele, ktorú sme v Absynte vydali v roku 2021. Priateľ severu je knižka, o ktorej sa môžete rozprávať naprieč generáciami.
Zdá sa, že jeseň s Absyntom bude poriadna jazda. A kufor nášho auta bude opäť plný kníh. Ale tak už to má byť, tento rok predsa ešte stále oslavujeme desiate narodeniny Absyntu! Buďte pri tom spolu s nami!
