Na kabarety do Teplárne chodila roky. Fotografka Dorota Holubová uvažovala, že zachytí ich atmosféru počas desiatky rokov. V deň vraždy Juraja a Matúša mala práve otvárať výstavu v Španielsku, no po správe sa rozhodla vrátiť hneď domov. Dorota študovala na Inštitúte kreatívnej fotografie Sliezskej univerzity v Opave a Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Je víťazkou Grand Prix Slovak Press Photo za rok 2023 so záberom z protestov po vražde Matúša a Juraja a patrí do medzinárodnej siete pre reportážne a dokumentárne fotografka Women Photograph. V rozhovore s Marekom Hudecom ozrejmuje aj, ako vznikla fotka na obálke knihy Spúšť.
Kedy si prvý raz začala fotiť život kvír ľudí a prečo?
Mojou motiváciou začať bolo asi to, že som mala veľa kvír kamarátov a kamarátiek. Trápilo, že ani môj najlepší kamarát vtedy ešte nemal comingout pred rodičmi, ani v práci a že sa s frajerom nemohli vonku držať za ruky. Vravela som si, že to v 21. storočí ani nemôže byť pravda. Môj prvý fotožurnalistický projekt s touto témou bol o transrodových ľuďoch v roku 2018, keď som aj prvý raz stretla transrodového človeka na Slovensku. Bola to Romina Kollárik, ktorá pracovala pre organizáciu Transfúzia, skamarátili sme sa a zoznámila ma s ďalšími. Pripravovala som potom ich portréty z rôznych kútov Slovenska a Frederika Hazeová k nim robila texty. Pamätám si, ako raz Romina zavolala ku mne do ateliéru asi 15 transrodových ľudí a všetci mali partnerov, partnerky a prekvapilo ma, keď som si vypočula príbeh jedného z nich. Transrodový muž sa zoznámil s partnerom ešte pred tranzíciou, napriek tomu mu povedal: Mne je jedno, či trans, tak ťa milujem, že s tebou chcem zostať. V tom som videla skutočnú lásku.
Sériu Neskrývaná láska si vydala aj knižne. Prečo ti prišlo dôležité ukázať intimitu kvír párov?
Začala som na nej pracovať, aby som ukázala, že sú to bežní ľudia. Poprosila som ich, aby sa nechali nafotiť v pároch, či už s partnermi, partnerkami alebo niekým, koho majú radi. Cieľom bolo zobraziť ich čo najprirodzenejšie, čo najobyčajnejšie, pozerala som si veľa iných sérií, aby som sa inšpirovala, ako tému zobrazili.
V Česku napríklad za socializmu kvír ľudí fotila Libuše Jarcovjáková…
Ju sledujem, som jej veľkou fanúšičkou, raz, keď som spolupracovala na festivale Mesiac fotografie, som ju v Bratislave aj vystavovala. Páčilo sa mi, ako ich chodila fotiť v T-clube. Moje fotky nemali pôsobiť provokatívne, mali naopak zachytiť obyčajnosť, prirodzenosť, aj preto možno pôsobia intímne. Pýtala som sa ľudí, kde sa chcú fotiť a s kým.
Dlho si fotila kabaret v Teplárni. Ktorý bol prvý, ktorý si navštívila?
Bolo to ešte pred sériou Neskrývaná láska. Romina mi asistovala v ateliéri a jeden večer ma zavolala do Teplárne, kde vtedy robila barmanku. Vzala som si aj foťák a keď som prišla, zamilovala som sa do miesta a ľudí, ktorých som tam stretla. Na kabaret som sa vracala pravidelne a zoznamovala sa s vystupujúcimi. Mala som myšlienku urobiť časozberný projekt, chodiť tam nejakých 10 rokov a urobiť z toho sériu, zachytiť atmosféru miesta. Mnohých, ktorých som spoznala, som neskôr zavolala do iných projektov.
S fotografiou z protestu pred parlamentu po vražde Juraja a Matúša si vyhrala Slovak Press Photo. Ako si vnímala atmosféru tých dní?
Bol to horor. Spomenula som si, že na mieste vraždy som stála len pár týždňov predtým s kamošmi, opäť počas kabaretu. Veľmi ma to trápilo, išla som podporiť ľudí, ktorí mali príhovory. Striedavo som fotila a kričala, plakala. Zdalo sa mi, že som tam skôr ako straight ally a nie fotografka. O vražde som sa dozvedela, keď som mala v Španielsku otvárať výstavu, no v deň vernisáže všetci dostali koronu a teda sa zrušila. Galerista mi vravel, nech zostanem v Španielsku a užijem si ešte pár dní. No keď som sa dozvedela o vražde, hneď som si kúpila letenku domov, mala som pocit, že by som sa nedokázala bezstarostne zabávať. Prešla som si vtedy celý archív fotiek z Teplárne, chodila som tam roky, hľadala Matúša a Juraja, lebo som sa s nimi stretla a zoznámila. Žiaľ, nikde som ich na záberoch nenašla.
Fotka na obálke Spúšte pochádza tiež z jedného z kabaretov. Spoznal som na nej tanečníka Lukáša Záhyho?
Áno, máš pravdu a druhý je moderátor Rado Star. Fotka pochádza z prvého kabaretu, na ktorom som sa bola pozrieť. Úplne ma napĺňal energiou, šťastím a pozitivitou. Zdalo sa mi neuveriteľné, že takúto atmosféru môžem zažiť na Slovensku, bolo unikátne, čo za miesto Roman vytvoril. Ľudia sa tam cítili bezpečne a ohurovala ma ich kreativita. Som rada, že som mnohých zachytila prvý raz, čo tam vystupovali. Chodili sa na kabaret objaviť a keď teraz viem, že mnohí sa posunuli vo svojom umení, príde mi to skvelé. Okamih na zábere pochádza z rozhovoru, už si nie som istá, či pred alebo performancii. Moderátor bol vystúpením ohúrený a potom s tanečníkom flirtoval.
