Angelika Kuźniak

Angelika Kuźniak (*1974) – poľská reportérka, od roku 2000 spojená s denníkom Gazeta Wyborcza, kde publikuje hlavne v reportérskej prílohe Duży Format. Jej reportáže boli preložené do niekoľkých jazykov a vydané napríklad v Nemecku, Rumunsku, Maďarsku. Je autorkou reportážneho románu Marlen (Czarne 2009), v ktorom zachytáva živé, bohaté a zákulisné príbehy Marlen Dietrich. Čitateľovi dáva do rúk kaleidoskop fotografií, zápiskov, spomienok priateľov a nikdy nezverejnených denníkov stojacich na pozadí povojnovej histórie Európy.
Jej druhou reportážnou knihou Papuša (Czarne, 2013), ktorá je prvým dielom Angeliky Kuźniak vydaným na Slovensku (Absynt, 2016), sa prenášame do sveta, akého už niet. Popularita rómskej poetky sa súčasne stáva jej prekliatím. Na jednej strane obdivovaná významnými predstaviteľmi literárneho života, na strane druhej obvinená zo zrady cigánskeho kódexu žila vylúčená zo svojej komunity, aby bola po smrti v roku 1987 pochovaná ďaleko od rómskych mohýl.
Angelika Kuźniak je taktiež spoluautorkou dvoch reportáží, ktoré boli nominované na Literárnu cenu NIKE v súbore Włodzimiera Nowaka Obvod hlavy. Trikrát bola ocenená cenou Grand Press a niekoľko krát nominovaná na Poľsko-Nemeckú novinársku cenu Tadeusza Mazowieckeho. Za rozhovor s Hertou Müller dostala v roku 2010 Cenu Barbary Łopieńskej. „Za reportáže o záväzku umelca, za povinnosť, ktorú má voči vlastnému talentu, voči svetu a voči Tomu, kto mu talent daroval“, získala cenu v kategórii Inšpirácia roka vo Všepoľskom konkurze reportérov Melchiory 2014.