Jazyk je živý organizmus. Vzniká, vyvíja sa a niektoré jeho časti miznú v reálnom čase, priamo pred našimi očami. Nestáva sa však často, aby otázky slovenského jazyka vyvolali širšiu verejnú diskusiu. Prednedávnom sme jednu sledovali pri otázke, či by sme pri prerode z princa na kráľa mali zostať pri zaužívanom Charlesovi, alebo sa držať tradície a premenovať ho na Karola. Okej, poviete si, chleba lacnejší nebude, či už tu bude Karol alebo Charles – a čas aj tak ukáže, čo sa nám hlbšie zakóduje do každodenného jazyka.
Sú však aj situácie, kedy jazyk môže byť zbraňou a symbolom zároveň. Ukázalo sa to pri debate o prepise ukrajinských zemepisných názvov, ktorá sa otvorila po začiatku krvavej ruskej invázie. Čoho sa tu držať? Zvyku? Alebo sa – aj zo solidarity s krajinou, ktorú drví šialená vojna – posunúť o kúsok vpred?
Radi sa s vami podelíme o našu čerstvú skúsenosť. Pri príprave knihy ukrajinskej reportérky Olesie Jaremčuk Naši iní o ukrajinských národnostných menšinách prirodzene prišla na rad aj otázka prepisu ukrajinských zemepisných názvov. Prekladateľka Veronika Goldiňáková s redaktorkou Ivanou Roháčovou o nej viedli siahodlhé diskusie a do úvahy brali aj to, že súčasné zaužívané prepisy ako Charkov, Ľvov či Kyjev sa v slovenčine používajú už od začiatku dvadsiateho storočia a to nie nevyhnutne pod vplyvom ruštiny, ale častokrát skôr na základe prirodzenosti slovenskej slovotvorby. Napriek tomu sme však napokon na prosbu autorky pristúpili k použitiu prepisov z ukrajinčiny. A urobili sme to veľmi radi. Keď už nič iné, tak sme našim východným susedom takýmto spôsobom vyjadrili aspoň symbolickú podporu.
Druhú otázku nastolila prekladateľka Veronika Goldiňáková. Pri preklade spojení s názvom Ukrajina sa totiž rozhodla používať predložku „v“ a „do“ namiesto doposiaľ zaužívanej predložky „na“. V praxi to znamená, že keď budete čítať knižku Olesie Jaremčuk, pocestujete „do Ukrajiny“ a budete „v Ukrajine“.
V slovenčine na používanie predložiek v spojení s geografickými celkami nemáme nijaké striktné pravidlo, všeobecne však platí, že predložku „v“ používame v spojení s názvami krajín, zatiaľ čo „na“ označuje menšie celky ako kraje, regióny, prípadne ostrovy. Sú tu však výnimky. A ako ste si isto všimli, je medzi nimi aj Slovensko. „Väčšina z nás tento rozdiel možno ani nevníma, keďže nemáme čerstvú zlú historickú skúsenosť a nikto sa nesnaží potláčať náš jazyk, kultúru či identitu, no slovné spojenie ,v Ukrajineʻ zdôrazňuje nezávislosť, suverenitu a zvrchovanosť tejto krajiny,“ píše Veronika Goldiňáková v texte, ktorý sme v knihe použili ako poznámku prekladateľky. A dodáva: „Jazyk do veľkej miery formuje realitu, a preto, nielen vo svetle nedávnych udalostí, považujem za podstatné ešte viac dbať o to, čo a ako hovoríme.“
Obe tieto rozhodnutia sú možno len symbolický krôčik, no chceli sme ním vyjadriť, že ukrajinskú kultúru i jazyk si vo Vydavateľstve Absynt vážime a záleží nám na tom, aby cítili našu podporu – hoci aj v takýchto detailoch. Aj jazyk je totiž mocná zbraň!
Ján Púček
Redaktor Vydavateľstva Absynt
