Wojciech Tochman na festivale Mobilis

Wojciech Tochman na festivale Mobilis

Knižku Wojciecha Tochmana Akoby si kameň jedla sme si obľúbili veľmi rýchlo a stále, hoci ubehol už takmer rok a pol od jej vydania, ju máme rovnako radi. Ukázalo sa to aj na tohtoročnom festivale literatúry a moderného umenia Mobilis, ktorý sa konal v dňoch 27. až 30. októbra v liptovskomikulášskom kultúrnom centre Diera do sveta.

Tretí ročník krásneho festivalu sa niesol v duchu ústrednej témy „Reportáž“, a tak sme „v Diere“ nemohli chýbať ani my.

Hneď na úvod festivalu porozprával Juraj o našom vydavateľstve mladým študentom mikulášskeho gymnázia, miestni mladí štamgasti predviedli scénické čítanie z knižky Martina Pollacka Americký cisár a nezávislé mikulášske divadlo Gasparego zinscenovalo v synagóge čítanie z knihy Ireny Brežnej Vlčice zo Sernovodska. Predstavili sme aj našu novú edíciu 100% a spolu so Zuzanou Szatmáry aj jej prvý prírastok – knižku Iboje Wandall-Holm Moruša. Najviac sme sa však tešili na piatkový večer, kedy mal do Liptovského Mikuláša zavítať Wojciech Tochman.

Dostalo sa mi tej cti moderovať jeho besedu, a tak som sa už dva týždne pred festivalom zodpovedne pripravoval. Študoval som premenlivé mapy Balkánu, hltal novinové články a prečítal som aj niekoľko výborných kníh. A tak sa stalo, že som bol čoraz zmätenejší. A s pribúdajúcimi dňami rástla aj moja nervozita.

S malým meškaním spôsobeným krakovskými dopravnými zápchami nakoniec Filip šťastne doviezol Wojtka do Mikuláša. Diera do sveta bola plná a pri rozprávaní o Bosne a Hercegovine len sťažka a jednohlasne dýchala. Wojtek bol skvelý hosť – a nielen počas besedy. Aj po nej, pri osobných rozhovoroch a krátkej autogramiáde. Ja som si (okrem iného) odniesol aj jednu vzácnu vetu: „Najlepšia odpoveď, ktorú môžeš dať sám sebe na otázku Prečo? je, že Neviem.“ To znamená, že žiadne dvere nie sú zatvorené a mám nekonečne veľa možností na to, aby som sa pýtal a pýtal a pýtal...

Tí, ktorí prišli na besedu s Wojciechom Tochmanom sa dozvedeli aj jednu výbornú správu, a to, že knižka Akoby si kameň jedla už nebude nadlho jediným slovenským prekladom z jeho diela...

Na festivale Mobilis sme sa cítili ako doma. Tretí ročník bol skutočne krásny, plný skvelých hostí i účastníkov. Festival vyrástol a my mu prajeme, aby bol ďalší ročník ešte o čosi krajší a možno, že aj väčší...

Ján Púček