Katalóg

Keď ťa život položí na kolená, nezostáva ti nič iné, ako sa opiť a poriadne to roztočiť. Alain Mabanckou napísal krásnu knihu, ktorá nemilosrdne, a pritom veľmi ľudsky a láskavo ironizuje svet umelcov a tiežumelcov, všetky tie bizarné postavičky tvoriace klientelu baru Na sekeru sa nedáva.

Édouard Louis je jedným z najväčších objavov súčasnej francúzskej literatúry. Svoj knižný debut inšpirovaný vlastným životom vydal ako dvadsaťročný a vo Francúzsku sa ho predalo viac ako 300 000 výtlačkov. Odvážny a bravúrne napísaný román Koniec Eddyho balansuje na hrane literárnej fikcie a dokumentu. Nástojčivé otázky, ktoré nám kladie, by nemali zostať bez odpovede.

Utečenecká kríza nie je slovným spojením, ktoré sa týka výhradne dnešných dní. Aj naši predkovia z východu rakúsko-uhorskej monarchie boli na sklonku devätnásteho storočia súčasťou exodu obrovských rozmerov.

Je ešte možné dosiahnuť mier na území Palestíny a Izraela, v Jeruzaleme, v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu?

​Slovensko – krajina troch morí, z ktorých len jedno je skutočné, no aj tak k nemu nie je priamy prístup. Rodisko Nočného kráľa, pred ktorým sa triasol celý svet i Jánošíka, ktorý bohatým bral, no chudobným nič nedával. Aké je Slovensko videné poľskými očami? Dobre známe. A predsa ako keby prichádzalo z inej galaxie.

Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí?

Vykročíte po rušnej modernej ulici veľkomesta a o pár minút ste v celkom inom svete. Rýchlo sa rozvíjajúca ekonomika na jednej a vytrácajúce sa náboženské tradície na druhej strane. Taká je súčasná India.

„Znásilnenie neublíži iba jednému človeku. Raní celú rodinu. Keď ma znásilnili, vytvoril sa vír, ktorý niekoľko rokov vťahoval všetkých okolo mňa.“ Joanna Connors mala tridsať rokov, keď jej neznámy muž priložil k hrdlu nôž a prinútil ju k sexu.

Jeden je agent vietnamských komunistov, druhý slúži juhovietnamskému demokratickému režimu. Sú dvaja a pritom je len jeden. Rozštiepená osobnosť i rozštiepená myseľ dvojitého agenta. Schizofrénia, alebo absolútna prispôsobivosť? Sever a juh Vietnamu tu proti sebe bojujú vo vnútri jedného človeka, ktorý vidí, že jeho krajina sa rozpadá na márne kúsky.

Martin Pollack v knihe Smrť v bunkri pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, no predovšetkým biologického otca Gerharda Basta, vysokého predstaviteľa nacistickej SS, ktorý po potlačení SNP operoval a vraždil aj na území Slovenska.

V roku 1991 sa Štokholm mení na mesto strachu. Neznámy útočník ozbrojený laserovou ostreľovacou puškou postupne vystrelí na jedenásť ľudí. Spája ich jediná vec – iná farba pokožky. Gellert Tamas nás vo svojom dokumentárnom románe Laserový muž pozýva priamo do duše vraha, ktorý sa neskôr stal vzorom Andersa Breivika.

Aká veľká musí byť láska matky k svojim synom, keď sa rozhodne celkom sama absolvovať púť do vojnou zmietanej Sýrie a žiadať syna, aby sa vrátil? A prečo na ňu musia neustále siahať krvavé pazúry vojny, keď jediné, po čom skutočne túži, je pokoj a mier? Kniha Všetky Larine vojny Wojciecha Jagielského je nielen výnimočná reportáž, ale aj skvelý román.

Kaddáfího režim mu ukradol otca a spravil z neho vyhnanca. Dvadsaťpäť rokov nevidel svoje mesto, svoje ulice, svoj rodný dom. Teraz, keď diktatúra padla, rozhodol sa vrátiť. Žije ešte jeho otec? A ak zomrel – ako a kedy?

Liao I-wu napísal v roku 1989 silnú protestnú báseň "Masaker", ktorá sa rýchlo rozšírila v prepisoch a nahrávkach. Pre bežných občanov bola zdrojom vnútornej sily, no pre básnika sa tým začala dlhá a ťažká cesta čínskymi väznicami.

Stalo sa to v marci 1945, v predvečer Kvetnej nedele. Medzi pozvanými hosťami boli prominentní funkcionári NSDAP i SS. Okolo polnoci niektorí hostia opustili oslavu a začali strieľať do Židov, ktorí na zámku vykonávali otrockú prácu. Sacha Batthyany sa usiluje rozpliesť záhadu tejto masovej vraždy a zároveň zistiť, akú úlohu pri tom všetkom zohrávala jeho prateta, ktorú prezývali „hostiteľka z pekla“.

​Moruša Iboje Wandall-Holm je dôležitým kamienkom do mozaiky dejín vojnového Slovenského štátu i tragédie slovenských Židov. Nie je však len o tom, nie je len rozprávaním o vojne a pekle koncentrákov. Je aj o nádeji, o láske, o nesmiernej cene ľudského života i o obrovskej túžbe žiť a neprestať byť človekom.

Hľadali mier a slobodu v krajine, ktorá sa kúpala v krvi. Utekali pred konzumným spôsobom života, aby napokon ďaleko na východe pomohli stvoriť len novú verziu západu. Veľká hipisácka cesta je plná paradoxov i zákrut, ale aj rôznorodých ľudských osudov.

Dá sa v ľadom spútanej krajine uvažovať o niečom inom ako o prežití? Samozrejme, že dá. Napríklad o láske. Alebo o vlastnej identite. Žiadna severská krajina nie je taká mrazivá, aby ju Ilona Wiśniewska neskúsila spoznať a pochopiť. V knihe Ľad vďaka nej zistíte, že srdce grónskych ľudí vôbec nie je tvrdé ani ľadové.

Kniha Impérium je výsledkom viacerých autorových ciest po bývalom Sovietskom zväze, najmä z posledného putovania v rokoch 1989 - 1991, teda času, keď sa v ZSSR diali rozhodujúce udalosti, zavŕšené rozpadom komunistickej veľmoci.

26. apríla 1986 o 1:24 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody 20. storočia. Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič.

Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.

Koniec sovietskeho impéria z prvej ruky – očami držiteľky Nobelovej ceny za literatúru 2015 Svetlany Alexijevič. Na trpezlivo zbieraných ľudských osudoch ukazuje, ako sa veľké dejiny dotýkajú tých najobyčajnejších ľudí. Mozaika stoviek rôznych hlasov znie v jednom mohutnom akorde, no napriek tomu nezaniká ani individualita konkrétneho človeka.

V rozdelenom meste treba mať pri ruke zbraň alebo tvrdé päste – inak sú vaše dni zrátané. A zároveň musíte mať jasno v tom, na ktorú stranu sa postaviť. Výnimočná noirová gangsterka, ktorá vás dokonale omráči! Literárny knock-out!

Pocitová teplota mohla dosiahnuť mínus sto stupňov, no ani to ich nezastavilo. Partia ôsmich horolezcov sa v roku 1967 rozhodla podniknúť zimný prvovýstup na najvyššiu severoamerickú horu Denali známu ako Mount McKinley. Sto pod nulou Arta Davidsona je skutočná horolezecká klasika!