O tom, ako sa fotka Michala Hvoreckého dostala na obálku svetového bestselleru od Åsne Seierstad

O tom, ako sa fotka Michala Hvoreckého dostala na obálku svetového bestselleru od Åsne Seierstad


Vydávať knihy nie je žiadna nuda. Hoci sa práca na redakcii či produkcii môže zdať jednotvárna, každá kniha si so sebou nesie iný príbeh a iný náboj. A to nehovoríme len o tom, čo je zapísané a zaznamenané na jej stránkach, ale aj o tom, čo je okolo.

Hľadanie fotografií na obálky našich reportérskych kníh je vždy veľké dobrodružstvo. Chce to množstvo fantázie, ale aj kopec šťastia, aby na sa na obálke ocitol ten najsilnejší záber. Pri knihe Kníhkupec z Kábulu od obľúbenej reportérky Åsne Seierstad malo toto hľadanie nečakaný koniec.

Pri pátraní po rôznych možnostiach sme zablúdili aj na anglickú Wikipediu, kde sme na stránke venovanej príbehu tejto knihy objavili fotografiu priečelia obchodíka, ktorý patrí hlavnému hrdinovi knihy. Najväčšie prekvapenie nastalo, keď sme si pozreli údaje o copyrighte. Wikipedia hlásila, že autorom fotografie je Michal Hvorecký, slovenský spisovateľ a prekladateľ. Okamžite sme písali Michalovi, ktorý nebol o nič menej prekvapený ako my. Ako sa jeho fotka dostala na Wikipediu? A čo má vôbec spoločné s Afganistanom a s majiteľom malého kábulského kníhkupectva?

Michal nám k tejto záhade poskytol malé vysvetlenie, ktoré sme radi uverejnili aj v knižke: „Fotka vznikla na jeseň roku 2010. Afganistan som navštívil vďaka organizácii Človek v ohrození, ktorá tam robí množstvo skvelých humanitárnych projektov. Poprosili ma, aby som o ich aktivitách a o svojej ceste po ťažko skúšanej krajine napísal niekoľko krátkych reportáží. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Všade, kam prídem, navštevujem kníhkupectvá a antikvariáty, pretože zbieram knihy a práve tie miesta mi o neznámom meste a kultúre často prezradia veľmi veľa. Prekvapilo ma, keď som tam našiel majiteľovho syna piť Kofolu! Vykľul sa z neho fanatik československého dizajnu a kuchyne. Poznal aj bryndzové halušky, lokše a perfektne ovládal slová ako napríklad pivo. Rýchlo sme sa skamarátili a dodnes sme cez sociálne siete zostali v kontakte.“

Åsne Seierstad svojim hrdinom v záujme ochrany ich súkromia zmenila mená. Z jej knihy sa okamžite po vyjdení stal medzinárodný bestseller, a tak sa celkom prirodzene zistilo, kto je skutočným majiteľom obchodíka. Tento príbeh mal dohru dokonca aj pred súdom, pretože majiteľ skutočného kníhkupectva obvinil autorku, že zneužila ich pohostinnosť a realitu prifarbila a zdeformovala. Åsne Seierstad však svoju knihu obhájila, čím dokázala, že keď ide o pravdu, necúva pred žiadnou ťažkou témou – a to ani pri písaní, ani po vydaní. Dva týždne po teroristických útokoch na veže Svetového obchodného centra odchádza do Afganistanu, aby spoznala život bežných Afgancov. V centre jej knihy stojí výrazná hlava rodiny – na jednej strane zanietený milovník umenia a kultúrny človek, na strane druhej silne patriarchálne založený despota riadiaci sa prastarými rodovými zvykmi. Knižka Kníhkupec z Kábulu rozpráva príbehy zakázanej lásky, dohodnutých manželstiev i obyčajného života pod temnou záclonou každodenného teroru.