Ryszard Kapuściński (1932 – 2007) vyštudoval históriu na Varšavskej univerzite v  roku 1955, ale od počiatku sa upísal novinárstvu, najmä reportáži. Publikoval v  mnohých poľských novinách, v  časopisoch, ale ozajstnú slávu doma i  v  zahraničí mu priniesli jeho početné reportážne knihy, v  ktorých sa venoval najmä problematike tretieho sveta – Afrike a  Latinskej Amerike (Čierne hviezdy, 1963; Keby celá Afrika, 1969; Kristus s puškou na pleci, 1975; Ďalší deň života, 1976). Kniha Eben (1998, Absynt, 2016) je skvelým úvodom do "problematiky" Afriky zmietajúcej sa v koloniálnych a postkoloniálnych časoch.

Svetový ohlas si však získala najmä Futbalová vojna (1978), v  ktorej sugestívnym spôsobom opísal udalosti i  pozadie vojny medzi Salvádorom a  Hondurasom v  roku 1969. V knihe Cisár (1978) sa zas veľmi pôsobivo zmocnil udalostí etiópskej revolúcie, ktorá zvrhla cisára Haile Sellassieho. V diele Šachinšach (1982, Absynt, 2016) zasa sledujeme pád režimu iránskeho šacha Rezu Pahlavího a  nastolenie fundamentalistickej vlády ajatolláha Chomeíniho.

Čo vlastne vieme povedať o Afrike? Porovnajme si svoje vedomosti a skúsenosti s legendou svetovej reportáže Ryszardom Kapućińskim, ktorý vo svojej knihe Eben prináša komplexný obraz čierneho kontinentu – zo severu na juh, z východu na západ.

Nie sú to len politické a dejinné zvraty – v centre jeho záujmu stojí obyčajný človek čeliaci nielen ukrutnostiam podnebia, ale aj svojich ľudských druhov. Vďaka Kapuścińského knihe Eben pochopíme, akú hodnotu má hrsť ryže, hlt vody, prievan a kúsok tieňa tam, kde človek musí denno-denne bojovať o holý život.

Eben nie je rozprávaním o neznámej Afrike. Naopak – Afrika v Kapuścińského podaní je čímsi dôverne známym. Kapuściński v Afrike totiž dlhé roky skutočne žil, prenikal do jej podstaty, žil s ľuďmi, žil Afriku. A tak o Afrike dokáže aj rozprávať. Kniha Ryszarda Kapuścińského Eben prichádza vo vynikajúcom preklade Jozefa Marušiaka.